Nikolaj Feďkovič aristokrat maľby

Výstava pomenovaná Tour profiluje 35-ročnú tvorivú periódu umelca Nikolaja Feďkoviča, ktorý v máji tohto roku dovŕšil 70 rokov.

Viaceré výpovede sú z čias maliarovho 20-ročného pobytu v Kolíne nad Rýnom, kam odišiel na sklonku 80. rokov. Práve tie predstavujú povestnú umeleckú zrelosť a patria k vrcholkom jeho maliarstva.

Príbehy na plátne

V minulosti maliara inšpirovala holandská žánrová maľba 17. storočia, gotická tabuľová maľba, Lipská škola i ruskí autori miniatúr. Jedna vec sú školy či podnetné inšpirácie, druhá vec je osobný prínos umelca. Nikolaj Feďkovič pretavil vďaka vlastnej empírii prostredníctvom seba samého témy vychádzajúce zo zásadných otázok a problémov sveta a našej existencie. Pod jeho optickým povrchom rozoznávame metamorfózy sveta, vrstvenie životných príbehov a skúseností. Ide o presahy a prelínanie rôznych významových rovín z jeho bohatého a nevšedného života.

Labyrint sveta

Metóda Feďkovičovho tvorivého myslenia a výtvarnej reči spočíva v protikladnosti medzi reálnym príbehom a metaforou, medzi ironickým a dramatickým, humorným a tragickým, ilúziou a prítomnosťou. Narába imaginatívnymi formotvornými prvkami, teda prostriedkami bohatými na asociácie a symboly.

V jeho obrazoch je všetko čímsi osobité s odkazom, že niet nezaujímavých osobností, príbehov, udalostí či vecí. Už preto nie, že veľa z toho, čo sa deje okolo nás, ale i v nás, je hodné našej pozornosti – pre svoju neopakovateľnosť, výlučnosť, svojský charakter. Ponad tento labyrint sveta sa ako oblúk vypína mravný imperatív s humanistickým posolstvom.

Napriek tomu tvorivá poetika exkluzívneho rozprávača a krehkého lyrika Nikolaja Feďkoviča provokuje i dráždi. Recipient jeho obrazov sa nachádza v permanentnom procese reťazenia symbolov a metafor, prostredníctvom ktorých maliar reflektuje svet ako javisko ľudskej komédie či drám. Ide o nikdy sa nekončiacu magickú hru s umeleckou obraznosťou.

Brilantný klasik

Práve ona vyvoláva v návštevníkovi nepokoj, keď jedna predstava podnecuje inú a tá zasa ďalšiu a ďalšiu.

Či je to rodina zobrazená v štýle starých fotografií, tajomné dámy v klobúkoch či štúrovský básnik Samo Bohdan Hroboň, koniec leta, Cypriánov sen, zátišie iluzionistu alebo návrat Titanicu, dostaneme obraz zdanlivo rozporného, no dozaista viacvýznamového tvorcu. Jedným slovom umelca, determinovaného jednak protikladmi sveta, ale aj jeho večnou harmóniou.

Podstatnou črtou Feďkovičovej maľby je jej brilantná technická a technologická úroveň. Stal sa ozajstným majstrom klasickej maľby, v ktorej dosiahol precízny, až exaktný výraz sústavným a cieľavedomým skúmaním jej možností.

Za všetko o hodnote a význame Nikolaja Feďkoviča hovoria slová emeritného riaditeľa Múzea mesta Kolín nad Rýnom

Gunthera Otta: „Tento slovenský maliar zaujíma významné postavenie v dejinách európskeho maliarstva.“

Diela Nikolaja Feďkoviča poputujú z Košíc do Prahy. Vystavia ich v Topičovom salóne a neskôr v Slovenskom dome. Pražáci sa budú môcť kochať v excelentných obrazoch košického maliara od začiatku septembra do konca novembra tohto roku. Vo VSG potrvá do 12. júla.

Nikolaj Feďkovič (*13.mája 1945 v Užhorode)

Pochádza z intelektuálnej rodiny – otec bol mostný inžinier, mama maliarka.

Po pripojení Podkarpatskej Rusi k Sovietskemu zväzu sa rodina za dramatických okolností presídlila do Michaloviec, kde vyrastal.

Študoval na Strednej škole umeleckých remesiel v Brne a na Vysokej škole umelecko-priemyslovej v Prahe. V roku 1976 sa presťahoval z Prahy do Košíc. Učil na Strednej škole umeleckého priemyslu a o dvanásť rokov neskôr sa stal aj jej riaditeľom.

V lete roku 1989 odišiel do exilu do Nemecka. Usadil sa v meste Bergisch Gladbach pri Kolíne nad Rýnom, kde vyše 20 rokov žil, tvoril a pôsobil na Kunst Akademii ako docent v slobodnom povolaní. Napriek tomu sa Košice natrvalo stali jeho domovom.

(sen)

Tibor Kočík