V Košiciach horí budova daňového úradu
Aktualizované. V centre mesta zachvátil požiar historickú budovu, v ktorej sídli Daňový úrad Košice. Objekt na Železničnej ulici má v plameňoch celú južnú časť strechy a podkrovie.
Už teraz je jasné, že horná časť budovy, ktorú práve rekonštruovali, bude úplne zničená. Na miesto postupne prichádzajú ďalšie a ďalšie vozidlá hasičského a záchranného zboru. Hasiči oheň likvidujú z výsuvných plošín. Plamene rozdúchava a rýchlo šíri silný vietor. Priestor zásahu zabezpečujú policajti. Množstvo prizerajúcich sa ľudí držia v dostatočnej vzdialenosti. Zamestnanci daňového úradu boli evakuovaní. Do budovy sa presťahovali len v októbri z Rozvojovej ulice.
[ad][/ad]Aktualizované: 14:30 hod. „S pomocou termo kamery stále zisťujeme a dohášame nové ohniská, ktoré rozfúkavá silný vietor. Pri hasení zasahovali hasiči nielen z Košíc, ale aj z okolitých hasických staníc a desať kusov techniky. Zrútila sa približne tretina strechy a zničené sú aj priestory podkrovia,“ povedal nám hasický veliteľ zásahu Martin Baran.
Zmeny v MHD
Aktualizované: 14:00 hod. Električky v smere na Havlíčkovu ulicu stále nepremávajú. „Hasenie požiaru a odstávka elektrickej energie v širšom okolí horiacej budovy si vynútili dopravné obmedzenia. Električky č. 2 a 4 vynechávajú úsek Námestie Maratónu mieru – Havlíčkova. Od zastávky Radnica Starého mesta pokračujú na konečnú pri Botanickej záhrade. Zmeny sú aj na autobusových linkách číslo 14, 17, 19, 22. Pre linku x6 je konečná zastávka aj východzou. Dopravné obmedzenia budú trvať do odvolania,“ informovala nás hovorkyňa Dopravného podniku mesta Košice Michaela Karaffová.
[ad2][/ad2]Má vyše sto rokov
Stavba na Železničnej vyrástla na mieste bývalých kasární. V novembri 1913 tu začali stavať prvú časť komplexu prevádzkového riaditeľstva Košicko-bohumínskej železnice. Masívny neobarokový palác s prvkami secesie dali do užívania 1. novembra 1915.
V objekte bolo 147 kancelárií, na obytné účely slúžilo 74 izieb. Prevádzkovú budovu Košicko-bohumínskej železnice, ktorú po roku 1918 prevzalo Riaditeľstvo Štátnych dráh, v rokoch 1921 – 1926 rozšírili prístavbou z juhovýchodnej strany. V prístavbe bolo 195 kancelárií, byt riaditeľa a námestníkov, jedáleň, tlačiareň, sklady.
(ROK, FER)
foto: Veronika Janušková
Odporúčané články
Do redakcie nám napísala vystrašená žena, ktorá sa stala svedkyňou veľmi znepokojujúceho správania jedného z cestujúcich v košickej MHD. Do autobusu nastúpil muž, ktorý si počas jazdy obzeral spolucestujúcich a verejne pritom masturboval. Incident šokovaná čitateľka zaznamenala na svoj mobilný telefón a okamžite o tom informovala DPMK a náš portál.
V Košiciach žilo pred druhou svetovou vojnou približne 60-tisíc obyvateľov, z nich bolo približne 12 500 Židov. Väčšina žila v južnej časti mesta, kde vyrástli i viaceré synagógy, približuje pre agentúru SITA kurátorka Galérie Ľudovíta Felda v Košiciach Jana Teššerová. Deportácie Židov z Košíc sa začali až v roku 1944, keďže mesto od prvej viedenskej arbitráže v roku 1938 patrilo pod Maďarsko. Deportovaných bolo 15 807 Židov, a to nielen zo samotného mesta, ale aj z blízkeho okolia.
Rudolf Schuster (91), prvý demokraticky zvolený prezident Slovenskej republiky a bývalý primátor mesta Košice, na Valnom zhromaždení Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti (VVS) tvrdo kritizoval neodborné zásahy do vodohospodárstva a mediálne útoky na VVS zo strany Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR) a Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). „Každý je dnes odborníkom vo všetkom. Neodborníci by nemali hovoriť do odborných vecí,“ vyhlásil. Tvrdenia NKÚ, najmä jeho predsedu Ľubomíra Andrassyho, o údajnej skrytej privatizácii VVS odborná verejnosť opakovane označila za klamstvá, zavádzanie a politikárčenie. Schuster zdôraznil dôležitosť odbornosti, efektívneho hospodárenia vodární a využitia eurofondov na ochranu vodných zdrojov v čase klimatických zmien.
