História budovy polície a parku na Moyzesovej ulici

Dnešná kapitola seriálu Premeny Košíc uzatvára historickú exkurziu po Moyzesovej ulici. Na jej konci (Moyzesova č. 19) stojí rozľahlá policajná budova (na pohľadnici z roku 1943), postavená na mieste niekdajšieho mestského športového štadióna, v ktorej už 88 rokov sídlia policajti, v bývalom režime príslušníci Verejnej bezpečnosti. No a ohliadneme sa aj do čias vzniku dodnes funkčného parku.

Košice ako mesto s municipiálnym právom malo v čase monarchie vlastnú políciu, na čele ktorej stál mestský policajný kapitán, ktorého do funkcie menoval hlavný župan Abovsko-turnianskej župy. Úradu mestského kapitanátu vecne prislúchalo chrániť majetok osôb, verejný poriadok a stíhať páchateľov priestupkov a trestných činov…

Dlhodobý seriál Premeny Košíc poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie.

Projekt vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara (1953 – 2018), vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, bývalého riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta, z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali.

Po vzniku Československa bolo v záujme štátu získať vplyv na autonómne municipiálne policajné orgány, a preto dochádzalo k zoštátneniu polície. Vyhláškou ministerstva vnútra z 18. decembra 1920 bolo v Košiciach zriadené policajné riaditeľstvo, ktorého pôsobnosť sa vzťahovala na policajné komisariáty v Prešove 
a Rožňave a na niekoľko policajných expozitúr.

Policajné riaditeľstvo bolo spočiatku umiestnené v stiesnených priestoroch policajnej kasárne v mestskom nájomnom dome na Hlavnej ulici (dnes č. 108). Mesto Košice preto darovalo na výstavbu budovy policajného riaditeľstva pozemok a v roku 1928 sa začalo s jej výstavbou podľa projektu architekta Františka Sandera z Prahy. Realizáciou poverili košickú stavebnú firmu Huga Kabaša, ktorá ju ukončila v roku 1931.

Rozsiahla trojpodlažná stavba so štvorcovým pôdorysom má uprostred uzavreté nádvorie. Južnú, východnú i severnú fasádu v strede predeľujú vystupujúce rizality, tie sú aj na štyroch nárožiach budovy. Rizalit na vstupnej 31-osovej fasáde orientovanej na východ je štvorpodlažný so samostatnou sedlovou strechou, ktorá bola pôvodne zakončená vežičkou s výhľadovou plošinou a vysokým hromozvodom. 

Nuž a ako a kedy vznikol park na Moyzesovej? Po odstránení hradieb koncom 30. rokov 19. storočia a zasypaní vodnej priekopy sa východné hranice pozdĺžnej plochy ustálili na uličnej čiare vznikajúcej Vonkajšej promenády. Na západe plocha hraničila s pôvodnou starou vidieckou zástavbou západných predmestí (dnes Kuzmányho ulica). 

V roku 1854 pod vedením inžiniera Karola Rozsaya plochu kultivovali, zredukovali toky Čermeľského i Račieho potoka, ktoré tadiaľ pretekali, a pozdĺž východnej strany promenády popri Čermeľskom potoku začali s novou výsadbou vlašských topoľov, najprv v dvoch, neskôr v štyroch radoch. Stromoradie bolo základom parku na novej Vonkajšej promenáde. 

V roku 1872 dal mestský záhradník Adolf Uhl vyrúbať topole zo začiatku 19. storočia, aby nebránili v raste novovysadeným gaštanom, lipám a jaseňom. Ostatné topole, vysadené v roku 1854, vyrúbali v roku 1881, iba niektoré z nich, v severnej časti promenády, ako solitéry ostali až do úplného konca 19. storočia. Západné rameno Čermeľského potoka tieklo do roku 1899 pozdĺž východnej strany parku, zo severu na juh až po štátnu Moldavskú cestu, kde sa spájalo s Račím potokom a odtiaľ ich spoločný tok smeroval na juhovýchod do Hornádu. Pohľadnica z roku 1903 zobrazuje park na promenáde od juhu na sever ešte s porastom listnatých stromov zo 70. rokov 19. storočia. 

Nové stromy pozdĺž ulice vysadili v rokoch 1900 – 1907 pod vedením mestských záhradníkov Antona Brichácseka a Otta Nováka. Táto štvorradová aleja dodnes tvorí kostru a podstatnú časť vegetácie parku. Dispozične sa park delí na hlavný peší ťah s dvomi postrannými chodníkmi, lavičkami a štyrmi radmi stromov. Niekdajší štvrtý (západný) chodník, susediaci s areálmi rôznych inštitúcií, je dnes využívaný predovšetkým ako komunikácia na prejazd a parkovanie automobilov.