Andrej Kiska: Myslím, že nikto neočakáva od prezidenta, že príde na miesto vraždy
Andrej Kiska ešte ako prezident dlho váhal, či znova kandidovať na hlavu štátu, či vôbec ostať v politike, alebo sa pripojiť k novovznikajúcim stranám. Napokon sa rozhodol založiť vlastnú stranu Za ľudí a postavil sa na jej čelo ako líder. Minulý týždeň bol v štúdiu TV KOŠICE:DNES. V relácii Pod kožu mu otázky kládol Dušan Karolyi.
Čo považujete za najviac hodnotné pre krajinu, čo sa vám podarilo v pozícii prezidenta republiky?
Snažil som sa jasne ukotviť Slovensko v EÚ a v NATO. Snažil som sa udržať kompas tým smerom, ktorý som pokladal za správny z pohľadu modernej sebavedomej krajiny.
Jasne som definoval, že kotlebovci sú zlo a že sa im treba postaviť. Zdvihla sa proti mne obrovská vlna, keď som odmietol prijať Kotlebu v paláci po parlamentných voľbách. Ja si nesadnem za jeden stôl – kde ja si sadám aj s hrdinami SNP – s človekom, ktorý hovorí o SNP, že je najčernejším dňom našej histórie, ktorý ma xenofóbne reči.
Ďalej som vždy otváral rómsku otázku, vždy som hovoril o tom, že nesmieme ako pštrosy schovávať hlavy do piesku a musíme o Rómoch hovoriť. Nič nesmie byť zadarmo, ale musíme sa naučiť týmto ľuďom pomôcť.
Poďme k chybám, ktorým ste sa v paláci nevyhli.
Mojím najväčším sklamaním z výkonu funkcie prezidenta bolo asi školstvo. Ja som o školstve hovoril tisíckrát. O tom, že aké máme školstvo, tak taká je budúcnosť krajiny. Ale nezmenilo sa nič. Dokonca by som povedal, že počas môjho prezidentovania okrem malého navýšenia platov to išlo zlým smerom.
A čo ste mohli urobiť inak, keď vravíte, že to bola chyba?
Možno som to nemal hovoriť tisíckrát, ale desaťtisíckrát. Ak si raz neuvedomujeme, že sme malá krajina a že najcennejšie, čo máme, sú naši ľudia, a že ak my nebudeme mať dobré školstvo, tak budúcnosť našej krajiny nie je dobrá, tak toto je základná chyba.
Za vašu chybu sa napríklad považovalo to, že po správe o smrti Kuciaka a jeho snúbenice ste ešte asi týždeň ostali na dovolenke na lyžovačke v Rakúsku, a až potom ste prišli naspäť. Zavraždenie novinára je mimoriadna udalosť… Toto nevnímate ako svoju chybu?
Odkedy bola informácia o vražde, mal som každý deň porady, asi hodinu a pol, dve sme rozoberali aktuálnu situáciu, čo sa deje. Ľudia sa vraždia v mnohých krajinách, žiaľ, aj novinári sú zavraždení v mnohých krajinách.
Myslím, že nikto neočakáva od prezidenta, že príde na miesto vraždy. Prezident, ak by sa stalo obrovské nešťastie, určite príde. Takže konal som presne tak, ako som mal pocit, že konať treba. Neskôr som mal to pamätné vystúpenie v televízii, kde som povedal, že stojíme pred krízou a pokúsim sa krajinu krízou previesť. Krízu sme zvládli, a takto som ako prezident konal.
Čo teda zavážilo, čo ste si povedali, že prečo nie je nevyhnutné hneď po vražde cestovať na Slovensko?
Bolo to tri hodiny od Bratislavy. To mám pomaly toľko, ako z Popradu, takže tam nebol vzdialenostný problém. Otázkou bolo, či, kedy a v akom priestore médií sa ukázať a čo povedať. Prezident je ten, ktorý je najvyšší ústavný činiteľ, má mať nadhľad, nemá byť prvý, ktorý má hneď kričať… Prezident je ten, ktorého hlas je nesmierne dôležitý.
Teda nepovažujete to za chybu?
Nie. Určite nie.
Podľa toho, čo pred pár dňami zverejnil Denník N z Kočnerovho mobilu, tak Kočner a Bödör hovorili o Ficovi ako de facto o svojom šéfovi – ako to vnímate?
Až sa to zle číta. Tam vidieť, o čom bolo to smerácke príslovie, že vyhraj voľby a môžeš všetko. A práve pri nich títo gauneri ako Kočner vyrástli, a práve pri nich oni mali pocit, že my môžeme všetko, nám sa nič nestane. Nikdy, nikdy by som nepovedal, že má Kaliňák alebo Fico prsty v smrti Jána Kuciaka. Ale to, že vytvorili toto podhubie, aby takíto gauneri ako Kočner mali pocit neohrozenia, že majú všetko pod kontrolou… Oni vytvorili podhubie, aby sa u nás takéto veci diali.
Ste skôr váhavý typ alebo rozhodný?
Som typ, ktorý predtým, ako prijme rozhodnutie, veľa rozmýšľa. Akonáhle ho prijmem a som presvedčený o tom, som typ jasne manažérsky a jasne vyžadujúci výkon veci.
Lebo dlho ste váhali, či a ako a vôbec pokračovať v politike. Komentátori alebo politológovia vám potom vyčítali, že ste prepásli vhodný okamih, kedy to oznámiť. Potom už bola horšia vaša vyjednávacia pozícia s PS a Spolu. Súhlasíte?
Ak by vtedy, keď som sa rozhodoval, malo Progresívne Slovensko 17 percent, tak by som povedal – super, chalani, ja vás rád podporím. Lenže ja som bol v situácii, keď PS malo 4 percentá, Spolu malo 4 percentá, a ja som povedal: chalani, ale takto túto spoločnosť nezmeníme, takto sa to nedá, treba vytvoriť ešte niečo nové… A vtedy prišlo moje zásadné rozhodnutie vstúpiť do exekutívnej politiky. A začal som hľadať kľúčových, špičkových ľudí, program atď. Potom tá cesta bola už jasná.
Nikdy ste presne neodpovedali na otázku, že keď ste komunikovali s PS a Spolu a oni vám ponúkali lídrovské miesto, tak zároveň ste mali požiadavku na polovicu kandidátky pre vašich ľudí. Nechceli vám vyhovieť a na tom padla možná dohoda. Bolo to tak?
Základný problém bol v tom, že som začal pripravovať novú stranu. To znamená, začal som presviedčať ľudí, vidíte, akých špičkových ľudí sa mi podarilo presvedčiť na kandidátku… A teraz si predstavte, že sa stretnete s niekým, kto povie: keď to bude lepšie pre krajinu, tak poďme spolupracovať, ale vieš čo, Andrej, my ti tam dáme 30 percent v tej novej spolupráci, inými slovami, čokoľvek budeme my chcieť, tak my dvaja teba prehlasujeme, pretože my budeme mať dve tretiny a ty budeš mať jednu. Ako by som ja mohol povedať ľuďom, ktorých som presvedčil ísť so mnou do projektu, že zrazu sa staneme súčasťou niečoho, kde nevieme, čo sme schopní presadiť. A vtedy som povedal nie, za takýchto podmienok do spolupráce s PS a Spolu nepôjdem, my vybudujeme vlastnú stranu a ukážeme, čo dokážeme, no vždy majme dvere otvorené pre spoluprácu.
Vaša daňová kauza slúži vašim protivníkom ako nástroj, vďaka ktorému môžu na vás pokrikovať, že ste daňový podvodník ako Bašternák. Môžete v skratke povedať, prečo to je podľa vás absurdné a v čom je rozdiel medzi vašou kauzou a Bašternákovou?
To ako keby ste porovnávali, keď niekto prekročí nedopatrením rýchlosť a druhý človek opitý niekoho zrazí a zabije. Celú prezidentskú kampaň som si platil sám zo svojich peňazí. Ministerstvo financií urobilo potom hĺbkovú kontrolu a povedalo, že všetko je v poriadku. Ide jednoducho o Ficovu pomstu. Dvakrát vymenili vyšetrovateľa, podľa prvých dvoch sa nič nestalo, až tretí bol ochotný vzniesť obvinenie na konateľa našej spoločnosti. Celé to je to, čo popísal Kočner. Zadanie diskreditovať Kisku.
V akom stave je táto kauza? Keď ste odchádzali z prezidentského paláca, mnohí očakávali, že aj vás už môžu obviniť.
Vyšetruje sa.
Predtým ste hovorili, že polícia je na šnúrke smerákov, preto ide po vás. Medzičasom z polície odišli viacerí funkcionári, na kauze vraždy Kuciaka vidíme, že postupujú razantne. Dnes už nemáte obavy, že polícia môže byť zneužívaná proti vám?
Dnes už nie som prezident a nedostávam tie správy, ktoré som dostával od Slovenskej informačnej služby a Vojenskej informačnej služby. Takže neviem povedať, či zmeny, ktoré sa v polícii udiali z pohľadu vedenia a ďalších zmien, či sú to zmeny, ktoré skutočne pohli vecami dopredu, alebo sú len zastieraním niečoho iného.
Dá sa povedať, že viac dôverujete polícii ako predtým?
Čakám výsledky.
Neobávate sa toho obvinenia?
Dnes, ak toto obvinenie vznesú, tak ho vznesú. A ja som presvedčený, že celé Slovensko má na to vytvorený svoj názor.
Ďalšou vašou kauzou boli pozemky v Tatrách. Aj keby všetky postoje, ktoré ste v rámci nej zaujali, boli pravdivé a v súlade s realitou, nemyslíte si, že nie je vhodné, keď sa vo funkcii prezidenta súdite o nejakú nehnuteľnosť s človekom, o ktorom je zrejmé, že bol podvedený?
Musíte si to, pán redaktor, skutočne predstaviť v pozícii, že ste 20 rokov majiteľom bytu. A zrazu vám človek, ktorého ste nikdy nevideli, zaklope na dvere a povie: choď preč z tohto bytu, tento byt je môj. Ak by ste sa do takejto situácie dostali – a v tejto situácii som sa ja ocitol – jediné, čo poviete: možno máte pravdu, ja som vás v živote nevidel, ja som od vás tento byt nekupoval, musí o tom rozhodnúť súd. O tom nemôže rozhodnúť nik iný, lebo ktokoľvek, kedykoľvek, kdekoľvek by mi mohol zaklopať na dvere a povedať: vieš čo, ty si prezident, takže keď si prezident, tak sa nebudeš súdiť a je logické, že mi to dáš.
To by som vám mohol oponovať…
Ale viete, kedy som si to prvýkrát uvedomil, ako sa to celé udialo? Keď sme boli na súde a ukázalo sa, že obidvaja sme boli podvedení. Vtedy tam vystúpila mama toho poškodeného a ona povedala, že to bolo vždy naše. Vtedy som si uvedomil, aká krivda sa v našej spoločnosti deje. Aké máme nefunkčné súdnictvo, ktoré dovolí dvoch ľudí, aj túto rodinu a na záver aj mňa, okradnúť, len vďaka tomu, že nefunguje základný register, a tak ďalej.
Ja hovorím o tom, že neprišiel za vami nejaký psychiatrický prípad. Navyše prísť za prezidentom a žiadať vrátiť nejaký majetok tiež nie je veľmi bežná vec. Teda keď sa vám ohlásil, nebolo by z vašej strany vhodnejšie si najprv preveriť, čo tvrdí, teda či bol naozaj podvedený? A potom sa rozhodnúť, či ísť na súd, alebo mu tú nehnuteľnosť vrátiť, a vymáhali by ste si peniaze od koho, ktorý vám ju predal.
Pán redaktor, ešte aj sudca, ktorý rozhodoval – ktorý za Kotlebovu stranu sa dostal do Europarlamentu, takže určite mi nebol naklonený – ešte aj ten sudca povedal, že som konal v absolútne dobrej viere.
To sa nevylučuje s tým, čo som povedal ja.
Verte mi, že keby ste dostali na dvoch A4 list človeka, ktorý vám tvrdí, že to je moje…
Vy si to môžete preveriť.
Presne k tomu máme súdy, aby preverili čokoľvek, kedykoľvek sa stane. Môže sa to stať vám, komukoľvek, že si niečo kúpite. V dobrej viere to používate, máte to. Niekto príde a začne vás po 20 rokoch viniť z toho, že tu nie ste právom. Vy nemáte dôkazové právo. Vy nemáte ako vojsť do registra a do všetkého. Prvé, čo spravíte, myslíte si, že sa obrátite na súd. A to každá spoločnosť by mala takto fungovať. A je jedno, či je to prezident, či je to premiér. Je to normálne.
Bol to úspešný spor? Vám urobím krátku bilanciu: Po prvé, tú nehnuteľnosť aj tak nemáte. Má ju človek, ktorý sa o ňu prihlásil. Po druhé, zviditeľnil sa na nej sudca, ktorého dávnejšie prichytili s kokaínom a teraz sa cez Kotlebu dostal za europoslanca. Po tretie, nepochybne ste stratili nejakých prívržencov a získali kritikov. Nie je to smutná bilancia z toho procesu?
Určite by som tak postupoval znova, ak by niekto takto prišiel… Ináč by som akoby priznal chybu: viete, ja som spravil v minulosti podvod. Tak by to ľudia mohli brať. Ale napokon som veľmi rád, že ten sudca povedal: áno, prezident nespravil žiaden podvod, konal v absolútne dobrej a čistej viere.
Stále opakujete, že opozícia by sa mala spájať. Ale vzhľadom na posledné kroky Matoviča, čo spravíte preto, aby vás nerozdelili napríklad registrované partnerstvá a podobné témy?
Viackrát som vyzval predstaviteľov týchto päť, respektíve šesť strán, pretože PS a Spolu sú dve strany, aby sme hľadali k sebe cestu, aby sme neposielali tieto jedovaté šípy.
Zatiaľ sa to nedarí…
Som z toho smutný. A spravím všetko pre to, aby sa to podarilo.
Čo ešte pre to môžete urobiť?
Snažím sa, stretávam sa. To je poctivá politická práca. Stretávam sa aj s pánom Matovičom, aj s pánom Sulíkom, aj s pánom Trubanom, aj s pánom Beblavým, aj s pánom Hlinom. Snažím sa ich presvedčiť o tom, že musíme nachádzať formu spolupráce k tomu, aby nás ľudia videli za jedným stolom, aby boli presvedčení o tom, že my dokážeme vládnuť. Jednou vecou je vyhrať voľby. A potom nastáva druhá, ak nie ešte ťažšia úloha, vládnuť a nesklamať ľudí. A to dokážeme len vtedy, ak dokážeme spolupracovať.
Do straníckej politiky ste vstupovali s ambíciou byť premiérom po víťazných voľbách. Dnes podľa prieskumu to tak nevyzerá, aj keby bola opozícia úspešná a prevzala moc. Sám seba vidíte po voľbách kde – v exekutíve alebo v parlamente? Viete si seba predstaviť ako ministra?
Nikdy som netvrdil, že zakladám stranu, aby som sa mohol stať premiérom. Nikdy. Vždy som hovoril, že najdôležitejšie je, aby premiér nebol z jestvujúcej koalície, aby bol premiérom niekto z našej opozície. Mne nejde o moje ego. Mne ide o našu krajinu.
Spýtam sa inak. Keby ste sa dostali do parlamentu, ale vyhrala by dnešná koalícia – plus-mínus v dnešnej zostave – viete si predstaviť byť radovým opozičným poslancom ďalšie štyri roky?
Ja som presvedčený, že tú moc prevezmeme.
Otázka znela inak.
A ja vám na to odpoviem presne rovnako. Keď vchádzate do politiky, musíte vchádzať s celou pokorou, musíte byť pripravený aj na neúspechy a veriť v to, že úspešný budete.
Organizujú sa ďalšie zhromaždenia Za slušné Slovensko. Podľa vás majú zmysel?
Určite majú zmysel. Ľudia majú ukázať, čo si myslia o súčasnej vláde, o súčasnej politickej situácii.
To bol váš nápad osloviť Juraja Šeligu, bývalého lídra iniciatívy Za slušné Slovensko, aby vstúpil do vašej strany?
To bolo zo vzájomných rozhovorov, keď sme sa stretli. Juraj to sám tak cítil, že keď chce zmeniť krajinu, chce ju posunúť dopredu, tak musí priložiť ruku k exekutíve. Jednou vecou je postaviť sa a povedať: s týmto nesúhlasíme. A potom nastáva tá ťažšia, nesmierne dôležitá vec – zrealizovať to.
Sledujete dianie v Košiciach po tom, čo po voľbách zo župy a magistrátu odišli smeráci a vystriedali ich aktivisti Trnka a Polaček?
Bol som vtedy ešte na návšteve Košíc, takže som mal možnosť rozprávať sa s primátorom aj so županom.
Ako vnímate účinkovanie bývalých aktivistov v nových funkciách?
Ja som nesmierne ocenil to, že po dlhoročnej smeráckej vláde tu prišli iní ľudia. Nie sú v jednoduchej pozícii. Takže uvidíme.
A ešte na záver, dnes vyšiel z Focusu nový prieskum. Máte tam 6,5 percenta, nie ste sklamaný, že to nemá tendenciu svižnejšie rásť?
Určite nie.
O taký štvrťrok by ste boli sklamaný, keby tie percentá boli na akej úrovni?
Ja som presvedčený, že budeme silnou stranou.
To znamená?
Silná strana.
(ML, SZ, MC)
[ad3][/ad3]