Pasca pre chodcov a cyklistov
Pri štadióne Lokomotívy číha na peších či cyklistov nebezpečná diera. Je totiž priamo uprostred chodníka, kde by ju nikto nečakal.
Na prepadlinu nás upozornil čitateľ Rudolf. Podľa jeho informácií v chodníku zíva takmer dva mesiace a nikto z kompetentných si ju doteraz nevšimol.
[ad][/ad]Priamo na mieste sme zistili, že diera v chodníku vedľa štadióna Lokomotívy na Čermeľskej ceste je v bezprostrednej blízkosti kanalizačného poklopu. Pod ňou je pomerne hlboká šachta, v ktorej vidno rôzne káble a potrubia. Rozbitý betón a asfalt v diere drží železná armatúra naozaj už len zázrakom. Ak by povolila vtedy, keď po chodníku pôjde napríklad mamička s kočíkom, cyklista, vozičkár alebo chodec, hrozí bez debaty nebezpečenstvo úrazu.
Podľa katastra je chodník pozdĺž štadióna majetkom mesta Košice. Preto sme sa s upozornením a otázkami, kedy bude nebezpečenstvo odstránené, obrátili na magistrát.
„Správcom spomínanej cestnej komunikácie je naozaj mesto Košice. Rôzne inžinierske či iné siete v nej však majú množstvo správcov, ktorí by podobné nedostatky mali opravovať. Mesto preto preverí, komu šachta patrí. Príslušného správcu potom vyzveme k okamžitej náprave daného stavu,“ odpovedal nám Miroslav Sambor z komunikačného referátu magistrátu.
[ad2][/ad2]
Odporúčané články
V marci sa začne s výstavbou okružnej križovatky Kostolianska cesta – Národná trieda – Podhradová. Košický primátor Jaroslav Polaček (nezávislý) už podpísal zmluvu s víťazom verejného obstarávania, ktorým je spoločnosť Eurovia SK.
Kamil Šaško navštívil Detskú fakultnú nemocnicu Košice, kde sa oboznámil s aktuálnym stavom stavebných úprav pripravovaného pracoviska magnetickej rezonancie pre detských pacientov. Počas návštevy absolvoval prehliadku priestorov budúceho pracoviska a s vedením nemocnice rokoval aj o ďalších investičných projektoch, ktoré majú podporiť rozvoj pediatrickej zdravotnej starostlivosti na východnom Slovensku.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
