Majiteľa „Domu družby“ popravili košickí fašisti
Aj v dnešnej historickej potulke budeme pokračovať v prehliadke zaujímavých budov na Moyzesovej ulici. Krásny secesný dom č. 16 (na pohľadnici z roku 1914) vznikol v roku 1912. Autorom projektov stavby palácového typu bol budapeštiansky architekt Dénes Györgyi, ktorého projekty sa v tom čase v Košiciach realizovali aj pri stavbe dvoch secesných víl v severnej časti mesta (dnes ulica Jána Slovenského).
Budova je dielom košického staviteľa Jana Balogha. Niektorými architektonickými návrhmi prispel aj budapeštiansky ateliér Gellért & Dávid. Veľký nájomný dom má zaujímavú fasádu, ktorá kombinuje prvky režného muriva s hladkými plochami steny. Stredná časť budovy ustupuje od uličnej čiary. Baštové nárožia krídel zakončené kupolovitou strechou sú vysunuté do ulice a majú pavlačové balkóny. Vchod do budovy je z predzáhradky a má tvar gotizujúceho lomeného oblúka…
Dlhodobý seriál Premeny Košíc poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie.
Projekt vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara (1953 – 2018), vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, bývalého riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta, z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali.
[ad][/ad]Pôvodne boli na štíte fasády alegorické vyobrazenia dvoch nahých mužských postáv so snopmi obilia a nápis IN.DEO.SPES.MEA (V Bohu je moja nádej). Dnes už neexistujú a nahradilo ich malé okrúhle okno. Ostal iba rímsky letopočet MCMXII označujúci čas vzniku budovy.
Majiteľom nájomného domu s veľkými reprezentačnými bytmi bol Ladislav Tost, významná košická osobnosť. Po vzniku Československa sa politicky angažoval ako funkcionár Košickej kresťansko-sociálnej strany, neskôr Zjednotenej maďarskej strany a v roku 1932 sa stal druhým námestníkom starostu Košíc.
Po Viedenskej arbitráži bolo jasné, že Košice 10. 11. 1938 prevezme maďarské vojsko. Minister vnútra Maďarska oficiálne vymenoval Ladislava Tosta za starostu Košíc 20. 12. 1938 a ostal ním do 20. 5. 1939, kedy sa funkcie vzdal pre rozpory s predstaviteľom maďarských vládnych kruhov, hlavným županom Františkom Borbiróom. Tost bol stúpencom Horthyho a predstaviteľom liberálneho politického spektra. Po zostrení politickej situácie koncom roku 1944 ako odporca deportácií Židov padol do nemilosti košických predstaviteľov ultrafašistickej Strany šípových krížov. Tí ho začiatkom roku 1945 zaistili a popravili spolu s ďalšími obeťami v Čermeľskom údolí. Strelné zranenie síce prežil, ale 5. januára 1945 mu podľahol.
V roku 1945 dom ako konfiškát pripadol štátu, ktorý v ňom zriadil úradovňu Fondu národnej obnovy. Počas éry socializmu tu bol dlho Dom československo-sovietskeho priateľstva, po roku 1990 sa stal majetkom Univerzity P. J. Šafárika.
Skôr, ako sa pristavíme pri unikátnej pohľadnici z roku 1935 (vpravo hore), krátko nahliadnime do histórie pohostinstva v Košiciach. Prvé záhradné reštaurácie boli súčasťou vychádzkových miest Košičanov už od začiatku 19. storočia. V bližšom okolí centra to boli hostince pri strednom mestskom mlyne a na mestskej lúke – Delemantská záhrada a tzv. Honfiška. Koncom 19. storočia vznikli takéto reštaurácie pri tzv. Kiosku a Okolicsányiho záhradná reštaurácia v Széchenyiho parku (dnes Mestský park), v bývalých Floriánskych kúpeľoch a niekoľko výletných hostincov bolo aj v Čermeli. V samom centre bola prvá záhradná reštaurácia s vinárňou v tzv. Maurerovom dome (dnes Hlavná č. 31). Nasledovali kaviarne na nádvorí Andrássyho paláca, Pánskeho kasína, reštaurácie v tzv. Československom dome (dnes Kino Úsmev) a v Littmanovej Plzenskej pivárni (dnes Hlavná č. 114).
Daniel Krčméry st., ktorý predtým prevádzkoval košickú staničnú reštauráciu, si vo vlastnom dome na dnešnej Moyzesovej č. 22 otvoril v roku 1931 reštauráciu s názvom „Park restaurant“ s letnou záhradou (na historickej pohľadnici). Navštevovali ju hlavne českí a slovenskí obyvatelia Košíc a podľa početného personálu sa dá usudzovať, že išlo o väčšie zariadenie. Krčméry zomrel v roku 1936 a jeho synovia reštauráciu neskôr zrušili. Prízemný dom vpravo (č. 26) dnes neexistuje. Bol súčasťou hostinca Václava Kremlu, do ktorého sa vchádzalo z vedľajšej Poštovej ulice.
[ad2][/ad2](SEN)
