Verejní zamestnanci rekreačné poukazy odkladajú

Zamestnávatelia očakávajú aktívnejšie využívanie príspevkov na rekreáciu počas dvoch hlavných letných mesiacov. Zamestnanci, ktorí majú na tento nový benefit nárok, by si ho nemali zabudnúť uplatniť.

Rekreačný poukaz od začiatku tohto roka patrí pracovníkom firiem s viac ako 49 zamestnancami, ktorí odpracovali nepretržite aspoň 24 mesiacov. Zamestnávateľ je im potom povinný poskytnúť podporu pre rekreáciu na Slovensku vo výške maximálne 55 percent výdavkov, najviac do výšky 275 eur ročne. Znamená to napríklad, že na dovolenku za 500 eur vám zamestnávateľ prispeje 275 eur.

Má pritom niekoľko možností, ako príspevok poskytnúť. Buď vo forme poukazu, alebo preplatením preukázateľných nákladov po tom, ako sa zamestnanec z dovolenky vráti. Podmienkou je rekreácia s minimálne dvoma prenocovaniami. Poukaz môže zamestnanec využiť aj pre svojho rodinného príslušníka. 

Ich zavedenie v januári tohto roka spustilo vlnu kritiky a mnohí zamestnávatelia to vyriešili po svojom. Napríklad IT gigant T-Systems Slovakia, ktorý v Košiciach zamestnáva približne štyritisíc ľudí, škrtol pracovníkom iný benefit, čo sa stretlo s výhradami viacerých zamestnancov spoločnosti. 

Čakajú na leto? 

V Košiciach sa podľa malého prieskumu denníka KOŠICE:DNES využívanie poukazov, aspoň vo verejnom sektore, zatiaľ veľmi neuchytilo. Vyplýva to 
z údajov, ktoré poskytli tri oslovené verejné inštitúcie. 

„Za obdobie január až apríl 2019 si uplatnilo tento príspevok 264 zamestnancov z celkového počtu 3 564 oprávnených žiadateľov,” povedala Ivana Stašková, hovorkyňa Univerzitnej nemocnice L. Pasteura (UNLP). 

Podobné je to aj na Univerzite P. J. Šafárika (UPJŠ). Za prvé štyri mesiace roka si podľa univerzity refundáciu nákladov za rekreáciu uplatnilo len 89 zamestnancov. 

Z výdavkov plánovaných na tento inštitút vo výške 370-tisíc eur na rok tak univerzita zatiaľ vyplatila iba niečo vyše 13-tisíc. Nemocnicu stáli rekreácie zamestnancov približne 40-tisíc eur, pričom celkové náklady neodhadla.

„Zatiaľ sme nepreplácali veľa, keďže nápor príde počas divadelných prázdnin,” hovorí riaditeľ Štátneho divadla Košice Peter Himič. Vyjadril aj obavy o preplácanie nákladov zo strany štátu. „Predpokladáme, že sa to bude nejako zúčtovávať na konci roka, povedzme ako pri kultúrnych poukazoch. Ale zatiaľ nevieme,” uviedol. 

Mimo rozpočtov  

Jasnejšie je to v prípade univerzít. „Odbory vyrokovali s ministerstvom školstva systém refundácie zo zdrojov mimo rozpočtov vysokých škôl pre tento rok,” približuje hovorkyňa UPJŠ Linda Babušik Adamčíková. Doplnila, že o uhradenie nákladov za prvé štyri mesiace už ministerstvo požiadali. „Ministerstvo nás informovalo, že oprávnené výdavky na príspevky bude uhrádzať univerzite na základe žiadostí postupne za celý rok 2019,” dodala Adamčíková. 

Štátna nemocnica naopak podľa Staškovej hradí náklady „zo svojej hlavnej činnosti“. 

Oslovené košické verejné inštitúcie sa zhodli, že pri uplatňovaní nemali zatiaľ žiadne vážnejšie komplikácie. 

Problémy s dokladmi   

„Kým zamestnanci správne dokladujú oprávnené výdavky a ich úhradu, nevznikajú žiadne problémy pri poskytovaní príspevku na rekreáciu, daný príspevok sa vypláca v najbližšom výplatnom termíne spolu s výplatou mzdy. Spočiatku sa vyskytli problémy s preukazovaním dokladov, postupne sa tieto problémy odstraňujú,” približuje Stašková.

Univerzita eviduje pozitívne i negatívne reakcie . Ako otáznu tiež vidí aj záruku preplácania nákladov v budúcnosti. „Zvýšila sa administratívna záťaž agendy na úseku organizačných činnosti a personalistiky na našej univerzite,”doplňuje Adamčíková.

Daňoví poradcovia: Okolité krajiny rekreačné poukazy nepoznajú

Zavedenie rekreačných poukazov a ich dopad na firmy analyzovala aj poradenská spoločnosť Grant Thornton. 

Podľa nej slovenské rekreačné poukazy firmám zvýšili cenu práce, zredukovali iné benefity a zmrazili rast miezd. 

Takáto podpora na rekreáciu zamestnancov firiem je podľa nich nesystémová. „V žiadnej z okolitých krajín V4 a ani v bohatých štátoch ako Rakúsko či Nemecko povinné rekreačné poukazy neexistujú. Naopak, legislatíva necháva rozhodnutie o zamestnaneckých benefitoch na firmách,” hodnotí Silvia Hallová, daňová partnerka Grant Thornton.

Decodom v strate 

Drvivá väčšina firiem, ktorým Grant Thornton Slovensko poskytuje daňové poradenstvo, musí kvôli povinným poukazom okresať existujúce benefity, čím strácajú možnosť získavať nedostatkových pracovníkov na trhu práce. Niektoré firmy zmrazili zvyšovanie miezd a napríklad nábytkársku firmu Decodom podľa správy poradcov náklady na poukazy tlačia do straty. 

„Tento benefit si umelo vymyslela vláda. Zamestnancom predpísala, kam majú ísť na dovolenku, a firmám, aké benefity majú poskytovať. Pritom poukazy vôbec nerešpektujú dovolenkové zvyklosti Slovákov, ktorí väčšinou trávia voľný čas v Chorvátsku pri mori,“ dopĺňa Hallová.

Ako je to v okolitých štátoch?

• Česko: V Čechách zamestnávateľ nemá povinnosť poskytovať príspevok na rekreáciu a ani nie je nijakým spôsobom regulovaný. Ak ich však poskytuje, je oslobodený od dane aj odvodov a firma si náklady môže odpočítať z daňového základu. Oslobodenie sa vzťahuje na príspevok do 20-tisíc korún ročne a poskytuje sa v nepeňažnej forme, väčšinou ako poukaz priamo od cestovných kancelárií.
• Maďarsko: Podobný systém platil do konca minulého roka aj v Maďarsku. Od roku 2019 sa benefit zmenil na formu karty (tzv. SZÉP kártya) od zamestnávateľa, ktorou môže zamestnanec platiť u rôznych poskytovateľov. Tieto benefity však podliehajú zdaneniu na úrovni zamestnancov, firma si ich môže uznať do daňových výdavkov. Ide o dobrovoľný benefit, kde firma sama rozhoduje aj o výške.
• Poľsko: V Poľsku rekreačné poukazy slovenského typu neexistujú. Firmy môžu tvoriť fond sociálnych benefitov, z ktorých môžu poskytnúť aj príspevok na rekreáciu. Poľská legislatíva pozná len daňovú úľavu na dieťa a oslobodenie od dane pri príspevkoch na opatrovanie a materskú školu. Zákon však od firiem nevyžaduje ich financovanie, všetko je na dobrovoľnej báze.
• Nemecko: Nemecko nepozná rekreačné poukazy, ani žiadnu povinnosť zamestnávateľa prispievať na dovolenku. Legislatíva pozná daňové zvýhodnenie na dobrovoľný príspevok zamestnancovi na zlepšenie zdravotného stavu do výšky maximálne 500 eur za rok.
• Rakúsko: Rovnako ako v Nemecku nepoznajú rekreačné poukazy ani žiadnu povinnosť zamestnávateľa prispievať na dovolenku. 

(SUL, GT)