Na Veľkú noc sa Slováci zaobídu skôr bez chleba ako bez alkoholu
Agentúra 2muse urobila pre istú komerčnú banku prieskum zameraný na veľkonočné zvyky Slovákov. Na otázku, čo doma počas týchto sviatkov nesmie na stole chýbať, respondenti alkohol a rôzne alkoholické nápoje spomínali častejšie ako chlieb či vianočku. Napriek tomu v rámci Európskej únie nepatria Slováci medzi lídrov v týždennej konzumácii alkoholu.
„Kým chlieb, vianočku, slané či sladké pečivo alebo obložené chlebíčky predstavujú súčasť sviatočnej tabule pre 9 % Slovákov, bez ‘drinkov’ si tieto sviatky nevie predstaviť 12 % z nás,“ komentuje Lýdia Žáčková, hovorkyňa banky.
[ad][/ad]Odpovede respondentov síce naznačujú ústup veľkonočných zvykov, ale radosť z oblievania si stále nenechá ujsť každý druhý muž. Oblievanie a šibanie je možné zažiť najmä pri hranici od západu na východ a v menších obciach. Takmer polovica Slovákov vníma Veľkú noc ako kresťanské sviatky a viac ako štvrtina skôr ako sviatky jari. V každom prípade, spája sa s ňou tradícia šibania, oblievania a stretávania sa s najbližšími. Tieto zvyky idú ruka v ruke s tradíciou bohatého pohostenia veľkonočnými špecialitami, ako aj alkoholickými prípitkami.
Podľa údajov Eurostatu existujú veľké rozdiely tak medzi pohlaviami, ako aj medzi jednotlivými členskými štátmi v spotrebe alkoholických nápojov. Tie chutia viac mužom. „V rámci EÚ ich konzumuje každý týždeň, ale nie na dennej báze, až 38 % mužov a 23 % žien starších ako 18 rokov. Spomedzi krajín Únie sa podiely mužov pohybujú od 21 % v Lotyšsku do 52 % v Spojenom kráľovstve a žien od 5 % v Rumunsku a Litve do 40 % v Spojenom kráľovstve,“ uvádza Jana Glasová, analytička Poštovej banky. Slovensko sa v rámci tohto prieskumu umiestnilo medzi krajinami s nižšou týždennou konzumáciou alkoholu. Alkoholický nápoj si každý týždeň dopraje 25,8 % mužov a 7,6 % žien. Medzi lídrov v tomto rebríčku po Británii patrí Írsko, Dánsko, Luxembursko, Švédsko a Nemecko, ale aj Česká republika (47,4 % mužov, 24,4 % žien).
(TASR, SŠ)
[ad2][/ad2]Odporúčané články
Toto sú najdôležitejšie informácie, ktoré vám prinášame za uplynulý týždeň v Košiciach. Od spustenia leteckej linky medzi Košicami a Bratislavou po ohlásenie kandidatúry Ladislava Lörinca na prímátora. Náš súhrn vám ponúka prehľad kľúčových momentov, ktoré sa udiali za uplynulých sedem dní v metropole východu.
Štát, mestá aj obce obstarávajú od minulého leta výrazne menej transparentne. Počet súťaží na bežné tovary a služby klesol na tretinu oproti počtu spred augusta 2024. Dôvodom sú zmeny, ktoré pre verejné obstarávanie presadil vtedajší minister investícií Richard Raši (Hlas-SD). Uviedla to Nadácia Zastavme korupciu s tým, že na tieto riziká už vtedy upozorňovala. Po roku zanalyzovala spolu s kanceláriou AGM Partners zmeny v nákupoch. Výsledky podľa nadácie nepotešia najmä v čase konsolidácie, kde sa ráta každé euro.
Podľa Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) rastie počet neodborne vyučovaných hodín fyziky a informatiky, pričom v rámci Slovenska sú problémy aj s technickou, etickou výchovou a občianskou náukou. IVP uvádza, že pri každom z týchto predmetov viac ako 30 percent hodín odučí nekvalifikovaný učiteľ. Zaujímalo nás, ako sú na tom s počtom kvalifikovaných učiteľov základné a stredné školy v Košiciach. Otázky sme adresovali učiteľom ZŠ a SŠ, Magistrátu mesta Košice aj Košickému samosprávnemu kraju.

