Lieky treba užívať obozretne. Môžu spôsobiť aj závislosť

Niektoré lieky môžu spôsobiť závislosť, upozorňuje na to v osvetovom projekte lekárov, lekárnikov a zdravotných poisťovní Lieky s rozumom prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov SR Mária Lévyová.

Závislosť sa môže objaviť pri užívaní liekov na predpis, ale aj pri niektorých voľnopredajných liekoch.

„Najčastejšie sa závislosť môže prejaviť pri užívaní morfínu, ktorý pomáha výrazne uľaviť od bolesti nielen onkologickým pacientom. Ďalej môže ísť o lieky s obsahom stimulujúcich látok, ktoré sa využívajú napríklad pri liečbe pacientov s ADHD, pri narkolepsii či poraneniach mozgu,“ uviedla.

Závislosť však môže vzniknúť aj pri užívaní liekov s utlmujúcimi účinkami, teda napríklad liekov na liečbu úzkosti či nespavosti. V prípade závislosti od voľnopredajných liekov väčšinou nejde o život ohrozujúci stav, môže však pacientom spôsobiť ďalšie zbytočné a nepríjemné zdravotné problémy.

Pozor na kvapky do nosa 

Typickým príkladom takejto závislosti sú kvapky do nosa, ktoré obsahujú účinnú látku nafazolín. Tá zapríčiní, že sa cievy v sliznici nosa stiahnu a na krátku chvíľu uľavia od pocitu upchatého nosa. Pri dlhodobom alebo častom používaní sa však dá vybudovať závislosť od kvapiek do nosa. Tá sa bez pravidelnej aplikácie liečiva prejaví opuchom sliznice nosa a sťaženým dýchaním bez toho, aby pacient trpel akútnou nádchou.

„Lieková závislosť môže mať niekoľko podôb,“ upozornila na to Lévyová.

Psychická závislosť je túžba či nutkanie znova a znova užívať liek na vlastné uspokojenie a navodenie pocitu eufórie či únik od starostí. Pri fyzickej závislosti nastupujú v dôsledku vynechania dávky abstinenčné príznaky. Pri niektorých liekoch však môžu byť také silné, že ohrozujú život pacienta.

Napríklad pri vysadení morfínu môže dôjsť až k obehovému zlyhaniu. Niekedy si, naopak, telo na liek zvykne natoľko, že pôvodne predpísaná dávka mu už nestačí a na dosiahnutie pôvodného účinku je nutné dávku stále zvyšovať. Pri vzniku závislosti zohráva úlohu samotná látka, ktorá ju môže vyvolať, dávka, frekvencia a dĺžka užívania lieku.

Proces liečby

Závislosť spôsobuje, že bunky sa tak prispôsobia chemickým zmenám v tele človeka, že vytvoriť normálny stav si vyžaduje komplexnú liečbu. Tá môže byť ambulantná alebo sa pacient lieči v špecializovaných zariadeniach. Proces liečby závisí od typu látky, stupňa závislosti a ďalších faktorov, ktoré sa môžu v jednotlivých prípadoch líšiť. O liečbe preto rozhoduje psychiater.

Začína sa detoxikáciou, teda postupným alebo náhlym vysadením lieku, ktorý viedol k vzniku závislosti, prípadne jeho nahradením iným bezpečnejším liekom. Vynechanie látky sa musí diať pod dohľadom lekára. Po detoxikácii pacient musí pristúpiť k rehabilitácii a psychoterapii, ktorá môže zahŕňať individuálne osobné konzultácie či skupinové podporné sedenia pacientov s podobným problémom.

Užívajte antibiotiká opatrne 

Hoci spotreba antibiotík u slovenských pacientov klesá, odolnosť voči nim narastá. Najviac antibiotík konzumujú deti a mládež, pričom u detí do deväť rokov je spotreba približne dvojnásobná oproti iným vekovým kategóriám.

„Baktérie sú veľmi adaptabilné a začali si vytvárať spôsoby, ako inaktivovať antibiotiká,“ hovorí riaditeľka Odboru zdravotnej politiky Sekcie zdravia Ministerstva zdravotníctva SR Adriána Liptáková.

„Antibiotiká sú potom neúčinné, ale zároveň ničia našu črevnú flóru a výsledkom sú závažné zápalové ochorenia čriev a rôzne alergie,“ upozorňuje. Pri príležitosti Európskeho dňa antibiotík, ktorý je každoročne 18. novembra, odborníci pripomínajú, že antibiotiká treba užívať obozretne.

V roku 2018 lekári predpísali 4,2 milióna receptov a lekárnici vydali 4,8 milióna balení antibiotík. Jeden pacient spotreboval približne 0,9 balenia antibiotík, no na jedno dieťa do deväť rokov pripadlo o niečo menej ako dve spotrebované balenia. „Z detí tak rastú alergici a môžu ich trápiť chronické zápalové ochorenia v neskoršom veku,“ povedala Liptáková.

Pripomenula, že antibiotiká sa používajú výhradne na liečbu baktériových infekcií, ale nedokážu znížiť horúčku či vyliečiť vírusové ochorenia. „Práve v zime sa ich vyskytuje veľa a pri liečbe nepomáhajú antibiotiká, ale to, že mama je s dieťaťom doma, uvarí mu čaj a domáci vývar a minimálne týždeň sa oňho stará,“ doplnila.

Katastrofálna preočkovanosť proti chrípke

Predseda ústrednej komisie pre antiinfekčnú a antibiotickú politiku a prezident Slovenskej spoločnosti infektológov Pavol Jarčuška pripomína, že mnohým ochoreniam sa dnes dá efektívne predchádzať a je to lepšie, ako ich liečiť antibiotikami. Najlepšie je podľa neho nechať sa zaočkovať a prízvukuje, že by bolo vhodné, aby vakcíny boli hradené aj pre dospelú populáciu, a tak sa zvýšila ich dostupnosť.

„Máme katastrofálnu preočkovanosť proti chrípke. Tá sa nelieči antibiotikami, ale môže vzniknúť nejaká bakteriálna komplikácia, a potom už sú potrebné,“ vysvetlil. Dôležité je podľa neho tiež dodržiavať štandardy vydané hygienikmi a epidemiológmi, obmedziť pobyt veľkého počtu ľudí v uzavretých priestoroch s klimatizáciou a netreba zabúdať ani na umývanie rúk. „Tiež netlačiť na lekára, aby predpísal antibiotikum a úplne najhoršie je, ak si pacient zoberie nejaké antibiotikum, ktoré nájde otvorené v zásuvke,“ hovorí.

V súčasnosti existujú jednoduché diagnostické testy, napríklad CRP, ktorý z vpichu do bruška prsta zistí, či je infekcia bakteriálna alebo vírusová, teda určí, či pacient potrebuje antibiotickú liečbu.

Od 1. januára 2011 mali byť ambulancie všeobecných lekárov povinne vybavené prístrojmi na stanovenie CRP. Toto testovanie v ambulanciách sa však podľa štatistík ešte stále nevyužíva ako bežná vyšetrovacia metóda. V roku 2018 bolo predpísaných 4.219.709 receptov na antibiotiká, zaznamenaných však bolo len 2 673 CRP testov vykonaných v deň predpisu receptu. Do tohto počtu sa nezarátali CRP testy, ktoré si pacienti hradili sami.