Múzeum Vojtecha Löfflera prezentuje diela trojice mladých autorov

Múzeum Vojtecha Löfflera v Košiciach v súčasnosti hostí výstavu pod názvom Tri krajiny. Tá predstavuje aktuálne podoby výtvarnej tvorby mladej trojice autorov – Denisy Dováľovej, Leonarda Leláka a Moniky Vrancovej. Informovala o tom pracovníčka múzea Andrea Bercik s tým, že expozícia je zároveň sondou do súčasnej podoby jednej z najfrekventovanejších tém dejín umenia, v minulosti stvárňovanej predovšetkým v maľbe. 

„Nachádzame v nej zintenzívňujúce sa reflexie meniacich sa hodnôt v spoločnosti. Výraz diel, význam a poňatie témy krajina sa oproti minulosti značne zmenil a už nepredstavuje krajinu romantických, malebných lesných zákutí, plných kypiacej zelene,“ ozrejmila Bercik s tým, že výstava reaguje na súčasný stav a povedomie o potrebe zmeny v zmýšľaní o krajine.

Dodala, že predmetná téma je aktuálna a veľmi frekventovaná v spojitosti s nekontrolovanou ťažbou dreva, rapídnym úbytkom lesných biotopov a výrazným zvyšovaním teplôt ovzdušia v mestskom prostredí, a to aj vplyvom neúmerného úbytku zelených plôch v husto zastavaných aglomeráciách. „Vybraná trojica však nepracuje s primárne kritickým pohľadom, ale na základe poznaného reálneho stavu vytvára príbehy, inscenuje fiktívnu, alebo predpovedá možnú budúcu podobu krajiny a života v nej. Ich práca tak má skôr naratívny charakter,“ vysvetľuje Bercik.

V maľbách Denisy Dováľovej sa podľa nej nachádzajú konotácie s konštruktivizmom či geometrickou abstrakciou, ale aj expresívnym maliarskym gestom. Svoje krajiny mestského typu, plné veľkej architektúry, ťažkého priemyslu a strojov, postupne zbavuje bezútešnosti a štylizuje ich do akýchsi farebných geometrických detských ihrísk. Ľudskú aktivitu, v jej prípade bezhlavú urbanizáciu, stvárňuje v protiklade s realitou a jej následkami ako nevinnú detskú hru. „Leonard Lelák stvárňuje krajiny v priestore, stávajúce sa farebnou skrumážou priestorových foriem, síce organických, no vyprodukovaných umelo, človekom. Kladie tu vedľa seba princíp kolobehu života v prírode a krátky, odpad produkujúci, život predmetov stvorených človekom. Vytvára tak nové, fiktívne, hybridné formy života, tvorené súčasne prírodnými i umelými elementmi,“ doplnila Bercik. Temné, imaginatívne a abstrahujúce krajiny Moniky Vrancovej sú zase formálne očistené od estetiky krajinných idýl a stvárnení panenskej prírody. Vytvára tak krajinu, kde je lebka už jedinou pripomienkou niekdajšej existencie človeka.

Výstava potrvá v priestoroch košického múzea do 28. apríla.

(TASR)