V záhradkárskej osade pod Furčou žije 170 ľudí

Súčasťou košického Sídliska Dargovských hrdinov, známom ako Furča, je aj záhradkárska osada s malými chatkami. V niektorých trvalo bývajú sociálne odkázaní obyvatelia. Väčšinou bez pitnej vody, s malými deťmi a kopami odpadkov.

Opakovane sa na nich sťažujú záhradkári, ktorí lokalitu naďalej využívajú na tento pôvodný účel. O problémoch s nimi hovoria aj obyvatelia blízkeho sídliska. Pred pár dňami sa na toto územie nasťahovali aj rómski obyvatelia usadlosti Majetkár na druhej strane diaľničného privádzača do Prešova. 

Postaral sa o to Miloš Ihnát (nezávislý), starosta metskej časti Sídlisko Ťahanovce, na území ktorého sa Majetkár nachádza. Starosta tvrdí, že Rómovia odišli  dobrovoľne po dohovore s ním. Riešiť takto chce najmä tony odpadu nazhromaždeného v okolí troch nelegálne obývaných chatiek.            

Prišli s policajtmi 

V piatok ráno si prišiel svojich nových  obyvateľov na okraji sídliska na konci Adlerovej ulice skontrolovať starosta susednej  mestskej časti Jozef Andrejčák (Smer).  Spoločnosť mu robil Marek Kandráč, vedúci  oddelenia životného prostredia a výstavby miestneho úradu, pracovníčka tohto oddelenia Mária Jokeľová a dvaja mestskí policajti.  

Účelom výjazdu bolo zistiť, či Rómovia majú nejaké nájomné zmluvy s vlastníkmi chatiek. „Nie je to prvá kontrola. Ale chceme to dať všetko do súladu so zákonom v rámci právomocí našej samosprávy,“ hovoril na mieste starosta Furče. 

Andrejčák dodal, že na spoluprácu pri riešení tohto územia  vyzvú aj úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a mestskú políciu. Pozemky, ktoré sú mimo záhradkárskej lokality, chce riešiť v spolupráci s Mestskými lesmi a mestom. 

Pozemkový problém

Tak ako v prípade osady Majetkár, ktorá patrí pod Sídlisko Ťahanovce, aj na Furči sú problémom hlavne pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve samosprávy. Záhradkárske lokality sa za minulého režimu zriaďovali  na plochách, ktoré sa nedali využiť na nejakú stavebnú činnosť a nikto neskúmal, komu patria.

Ľudia si pozemky nevysporiadali do svojho vlastníctva, iba dostali povolenie na výstavbu záhradnej chatky. Po roku 1989 sa situácia zmenila. Pozemky sa často vrátili súkromným vlastníkom, aj keď majiteľom chatky je niekto iný.  

„Pár chatiek v tejto lokalite majú Rómovia oficiálne v prenájme a majú na to aj papiere. Väčšina je však obývaná nelegálne. V 29 takýchto obydliach tu býva viac ako 170 ľudí, z čoho je 107 detí. Tak sme to spočítali v jeseni. Možno ich je teraz o niečo viac. Niektoré rodiny sa však aj odsťahovali, napríklad do azylového zariadenie Oáza,“ opísala Jokeľová. 

„Máte nejakú nájomnú zmluvu? Na základe čoho tu bývate?“ pýtal sa Kandráč ženy pri jednej z chatiek. Dostal odpoveď, že nájomnú zmluvu jej rodina nemá. 

Žena: Majiteľke som volala 

„Ale s pani, čo to tu mala, som telefonovala a ona povedala, že tu môžeme bývať. Je z Prešova, ale teraz je v zahraničí. Bývame tu už štyri roky. Chcela, aby som sa starala o záhradku, ale žiadna tu nie je. Všetko si opravujeme sami na vlastné náklady. Upratujeme si, však vidíte, že máme čisto, ale niektorí nám tu hádžu odpadky priamo pred dvere. Asi aj my budeme volať policajtov,“ rozhovorila sa obyvateľka chatky.  

To, že je kontrola v osade, sa rýchlo rozšírilo. Ženy čoskoro mali v rukách metly a odušu zametali aspoň za plotom. V jednom dvore vidíme namiesto latríny porcelánovú toaletu. Odpad vteká priamo do blízkeho Moňovho potoka. 

„Máte síce pekne vyprataný dvor, ale toto tu nemôžete mať,“ upozorňoval starosta ukazujúc na stekajúce výkaly. „Šicko zrobime, neznal som,“ hovorí obyvateľ a pýta sa, že čo bude ďalej s nimi.  

Na otázku starostu, kde doteraz bývali a kde majú trvalý pobyt, skupinka odpovedá, že sú z lokality Demeter, kde má mesto sociálne byty. „Ale v ich bytoch sú už nasťahovaní iní. „Kto nám vybaví, aby sme sa mohli vrátiť?“ dostáva starosta ďalšiu otázku. 

Odídencov z Majetkára nenašli 

Mladý Róm tiež hovorí, že on sa o svoje okolie stará. „Toto tu nie je moja vizitka. Pozrite si môj pozemok. Ja mám čisto. Kupujem vrecia a vyhadzujem ich hore do kontajnera. My chceme žiť ako ľudia.“ 

Má rovnaké priezvisko ako rodina z druhej strany štvorprúdovky, z lokality Majetkár. „Hej, boli tu pár dní, ale vo štvrtok odcestovali do zahraničia. Aj oni potrebujú kdesi bývať, nebudú na ulici. Odišli asi do Ameriky,“ prekvapuje odpoveďou.   

Pri ďalšej chatke postáva skupinka mužov so založenými rukami. Starosta sa pýta, že prečo takto žijú, či im odpad nevadí. „Ja som už robil dosť, tu som pozametal…,“ hovorí jeden z nich. V osade pobehujú psy, mladá matka ťahá zo šesť detí smerom do lesa. 

Hrozba pokutami 

„Musíte si tu to popratať,“ nalieha Kandráč. „Chcete, aby sme vám tu dávali pokuty? Asi máte veľa peňazí, keď ich budete musieť platiť.“ 

Vo vedľajšom dome práve začína horieť kopa odpadu. Na konci osady je čistejšie. „My sme si chatku postavili nanovo, tá, čo sme mali prenajatú, zhorela. Sám som to tu vybudoval,“ hovorí ďalší obyvateľ. Mladá Rómka pri ňom dodáva, že sa snaží, ale neporiadok robia iní.  

Starosta konštatuje, že o tri týždne sa do osady vrátia. Hovorí, že mestská časť vyzve všetkých vlastníkov pozemkov, ktorí ich nadobudli po novej registrácii. 

„V tejto lokalite sú väčšinou iní vlastníci chatiek a iní pozemkov. Budú sa musieť začať starať o svoj majetok. Myslím si, že niektorí ani nevedia, aký je tu stav. Aj majitelia chatiek budú musieť preukázať, na základe čoho prenajali svoje chatky týmto obyvateľom. Zorganizuje, zvoláme pracovné stretnutie s Mestskými lesmi a Správou povodia Hornádu a Bodvy, aby sme riešili vypratanie celej tejto lokality,“ vymenúva ďalšie kroky Andrejčák.

foto: Veronika Janušková