Branislav Koniar: Naším nepriateľom je čas

Medzinárodný maratón mieru je bezpochyby najväčšia športová udalosť v našom meste. História najstaršieho maratónu v Európe sa začala písať v roku 1924 na trati z Turne nad Bodvou do Košíc. Prvým víťazom sa stal Košičan Karol Halla, ďalšími, ktorí sa zapísali do listiny víťazov, boli napríklad Etiópčan Abebe Bikila, ktorý vyhral maratón na olympiádach v Ríme a v Tokiu, či rovnako dvojnásobný olympijský víťaz Waldemar Cierpinski (Montreal, Moskva) z bývalého východného Nemecka. Možno i vďaka nim sa súčasný riaditeľ pretekov Branislav Koniar rozhodol pre najdlhšiu bežeckú atletickú disciplínu – maratón.  

V koľkých rokoch ste začali vnímať, že v našom meste existuje také výnimočné bežecké podujatie?
Určite ako dieťa na štadióne Lokomotívy, kde bol dlhé roky cieľ maratónu. Neskôr som mal nedele vyplnené futbalovými zápasmi, na ktoré som nastupoval ako junior v drese VSS Košice, a potom ako dospelý i v iných klubových farbách. Týmto som o priamy kontakt s maratónom na istý čas prišiel. Opäť sa to celé rozbehlo v roku 1988 a trvá to takto až dodnes. 

Ste riaditeľom MMM. Cítite veľkú zodpovednosť pred štartom najväčšieho športového podujatia v meste?
Zodpovednosť je priamo úmerná doterajšiemu postaveniu MMM a očakávaniam zo strany účastníkov, fanúšikov, podporovateľov, partnerov i médií. Sme pod veľkým drobnohľadom, latku nemožno podliezať a chyby sa na Slovensku často neodpúšťajú. Doba sociálnych médií a rýchlych tribunálov je neúprosná. To všetko zvyšuje tlak na celý organizačný tím. Máme šťastie, že je zostavený z veľmi skúsených a zodpovedných ľudí, ktorí sa snažia vysporiadať s každým detailom. Naším nepriateľom je, samozrejme, čas a šírka agendy, ktorá narastá rýchlejšie než počty účastníkov.

Najrýchlejšie maratónske časy sa behajú na mestských okruhoch, čo je už roky svetový trend. Aj vďaka tomu sa postupne posúvali traťové rekordy i v Košiciach?
Rekordy sú prekonávané aj preto, lebo výkonnosť v každom športe, i v atletike a maratóne, plynule rastie. Samozrejme, ak sa s týmto progresom skĺbia i dobre zostavené trate a vhodné klimatické podmienky, šanca na rekordné časy je vyššia. Trať v Košiciach má svojím prevýšením a počtom zmien smeru o viac ako 90 stupňov podobné parametre ako tá rekordmi ovenčená v Berlíne.

Posledným slovenským víťazom MMM je Róbert Štefko. Čo sa vám vybavuje v pamäti pri víťazstve tohto košického rodáka v roku 1999?
Roba nebolo možné na štart v rodnom meste získať až tak ľahko, akoby sa na prvý pohľad zdalo. Bol mnoho rokov v špičkovej forme, mal svoje ambície a veľa ponúk štartovať na dráhe i na veľkých svetových maratónoch. V Košiciach sa preto radšej a častejšie objavoval v úlohe skúseného vodiča, ktorý udával tempo a pomáhal režírovať preteky pre zbytok poľa. V roku, keď mal maratón 75 rokov a Robo si predtým splnil sen výborným výkonom v Londýne, sa to napokon podarilo. Myslím si, že i jeho by mrzelo, ak by mu tento titul napokon v bohatej zbierke chýbal.

Ďalším Košičanom, ktorý zvíťazil, bol František Višnický v roku 1983 a 1986. Bolo to ešte na trati z Košíc do Sene. Ako vnímate s odstupom rokov túto náročnú trať?
Pri mojom maratónskom debute v roku 1988 som zažil posledné preteky s obrátkou v Seni. Vtedy sa ešte popravde nevedelo, že už o rok to bude inak. Som za túto osobnú skúsenosť vďačný, predsa len to bola trať, ktorá patrila k maratónu v Košiciach temer nepretržite od roku 1926. Višnický bol typom veľmi poctivého, tak trocha do seba uzatvoreného a veľmi skromného atléta, ktorý vedel i vďaka vytvoreným tréningovým podmienkam odovzdať svojmu športu maximum.

Cieľom riaditeľa pretekov je každý rok zabezpečiť na štarte kvalitných pretekárov. Kedy sa začína komunikácia s manažérmi atlétov?
Komunikácia sa začína na sklonku jarnej sezóny v apríli. Dovtedy atléti a ani ich manažéri neradi plánujú jesenné štarty, azda s výnimkou veľkých kontraktov, aké sa uzatvárajú pre Berlín, New York či Chicago. Tak, ako postupne preniká i do tohto odvetvia viac financií, na čom má podiel v posledných rokoch najmä Čína, tak sa rokovania komplikujú. Bohužiaľ, aj v tomto odvetví, a prispieva k tomu svojimi krokmi i samotná IAAF, sa prejavujú trendy globalizácie a otvárania nožníc. Ak by ste podľa športových výsledkov vzali 30 najkvalitnejších maratónov sveta, Košice budú suverénne najmenším mestom v tejto zostave a aj z pohľadu ekonomickej sily skôr na chvoste. Udržať preto krok so svetom, pokiaľ ide o športové výsledky a výkony víťazov, je čoraz náročnejšie.

Čo všetko musia organizátori, na čele ktorých stojíte, zvládnuť, aby MMM prebehol bez problémov. Koľko ľudí sa na priebehu pretekov podieľa?
Na odpoveď by sme potrebovali zaplniť, obrazne povedané, všetky strany vášho časopisu. Popri samotnej technicko-bezpečnostnej a logistickej náročnosti, práci s elitnými atlétmi, o ktorej sme už hovorili, je to aj množstvo kampaní a sprievodných programov, na ktoré sme si už zvykli a ktorých príprava chce svoj čas i mnoho odborných zručností. Často ide na všetkých frontoch o množstvo expertných činností, spoluprácu s mnohými ďalšími inštitúciami a nutnosť vysporiadať sa s obrovskou administratívnou záťažou. V posledných rokoch už počet zapojených ľudí v samotnú maratónsku nedeľu prekračuje tisícku.

Sprievodné podujatia sú neoddeliteľnou súčasťou košického maratónu. Na akom čísle končí kapacita účastníkov pretekov?
Sprievodné podujatia koncipujeme do podoby pestrého festivalu športových, kultúrnych či zábavných aktivít. Dnes sme sa zo zaužívaného maratónskeho víkendu prehupli do celého týždňa rozmanitých udalostí a projektov spojených so značkou MMM. A celoročných kampaní a programov je tiež čoraz viac. Športová, alebo, lepšie povedané, bežecká kapacita je už v podstate naplnená. Robiť podujatie pre 14 000 aktívnych účastníkov v takom relatívne malom meste je značne limitujúce. No tešia nás i ďalšie čísla. Či už sú to počty fanúšikov na trati, počty divákov pri televíznych obrazovkách, počet vlajok z celého sveta, ktoré mieria každoročne do Košíc. 

Po štartovom výstrele sadáte do sprievodného vozidla, ktoré ide pred čelom pretekov. Aká je vaša úloha? Sledovať najrýchlejších bežcov, či dosahujú plánované medzičasy, alebo, nedajbože, riešiť i problémy, ktoré sa počas pretekov môžu vyskytnúť?
Je vždy dobré vidieť priebeh pretekov priamo v teréne. Vo VIP zóne sa veľa nového nedozviete. Takže ide o monitorovanie stavu trate, funkčnosť jednotlivých riešení a, samozrejme, tiež o sledovanie vývoja na čele pretekov, keďže samotné športové výsledky sú jednou z čerešničiek na torte, ktorá môže snaženie a prácu tohto množstva ľudí ešte výraznejšie podčiarknuť.

Čo je cieľom projektu Po stopách maratónskych legiend? Kto všetko už navštívil naše mesto a ako si spomína na svoj štart u nás pred niekoľkými rokmi? Povedzte aspoň niektoré mená.
Cieľom projektu je približovať osudy a úspechy veľkých osobností svetového maratónu, z ktorých mnohé sa zapísali i do histórie MMM. Celý projekt je veľmi interaktívny, zapája do aktívneho bežeckého diania množstvo mladých ľudí práve prostredníctvom takýchto ikonických osobností. Začali sme víťazom z roku 1931 a neskorším zlatým olympijským medailistom Juanom Carlosom Zabalom z Argentíny. Do Košíc sa vďaka tomuto projektu po rokoch vrátil majster Európy Ron Hill, najrýchlejší bežec planéty z roku 1973 John Farrington i dvojnásobný olympijský víťaz Waldemar Cierpinski. Tohto roku to bude fenomenálna nórska bežkyňa Ingrid Kristiansen, ktorá vyhrala všetky veľké maratóny a 13 rokov držala na tejto trati svetový rekord. 

Kedy sa pre vás oficiálne končí MMM? Slávnostným vyhlásením výsledkov a dobehnutím posledného pretekára?
Jedným zo zlomov je polnoc po pretekoch, keď akoby obraciame list a ideme sa konečne vyspať. No čaká nás halda ďalšej papierovej práce, stretnutí, reportov, hodnotení, ale tiež potreba vyrovnávania sa s tlakom a potrebou uzatvárať podobu ďalšieho ročníka, na ktorý by sa bežci najradšej registrovali takmer okamžite po dobehnutí do cieľa. Náš maratón končí v čase, keď sa plánujú a uzatvárajú rozpočty na nasledujúci kalendárny rok, a tak je času na všetko poväčšine opäť málo.

Tento článok je súčasťou špeciálneho vydania magazínu TOP KOŠICE.
Celé vydanie si môžete prezrieť TU