Slovenky v Taliansku: Ľudia prežili horor, teraz sa už cítia slobodnejšie

Začiatkom marca sme vyspovedali Slovensky žijúce v Taliansku. Pýtali sme sa ich, ako im koronavírus mení život. Zo dňa na deň pribúdali nielen stovky nakazených, ale aj mŕtvych. Ľudia panikárili, mestá boli vyľudnené, nemocnice preplnené. Ako sa situácia zmenila po troch mesiacoch? Vyspovedali sme ich opäť. 

Martina Udičová pochádza z Bardejova, no už pätnásť rokov žije v hlavnom meste Talianska. V marci nám vravela, že ľudia začali vykupovať obchody s potravinami, mnohí mali strach a z Ríma sa stalo mesto duchov.

„Taliani si dlho zvykali na to, že si nemôžu podávať ruky, objímať či bozkávať sa pri stretnutí, čo je pre nich typické,“ povedala.

Posilňovne otvorili skôr ako my

Od 18. mája sa obyvatelia Apeninského polostrova cítia voľnejšie. Začala sa vtedy tretia fáza uvoľňovania opatrení. „Mohli sme sa pohybovať vo vlastnom regióne, prechádzať sa po ulici, v parku, samozrejme, s rúškami. Reštaurácie fungovali na objednávky, pretože dodržanie noriem nie je vždy jednoduché v malých priestoroch.“ No aj napriek tomu sa tešili, že nemusia byť nonstop zatvorení vo svojich domácnostiach.

Na rozdiel od Slovenska boli fitnescentrá v Taliansku otvorené už približne od polovice mája. V našej krajine k tomu došlo len 3. júna (v stredu). „Pomaličky sa otvárajú aj múzeá. Napríklad, Koloseum a rímske Forum Romanum otvorilo svoje brány prvého júna – rúška sú povinné, teplota sa meria pri vstupe a návštevníci sú povinní prechádzať určenou trasou. To isté platí pre vatikánske múzeá a záhrady.“

Turistov potrebujú

Taliansko 3. júna vstúpilo do ďalšej fázy. Teraz sa všetci môžu slobodne pohybovať po celej krajine. Takisto sa stalo prvou európskou krajinou, ktorá úplne otvorila svoje medzinárodné hranice a vzdala sa 14-dňovej karantény pre turistov. „Taliani ich potrebujú, znamená to pre nich veľa. Turizmus trpí najviac. Hotely sú prázdne, a to nielen v hlavnom meste, ale v celej krajine.“

Podľa Martiny je Rím v týchto dňoch zvláštny. „Zvyčajne je preplnený turistami a teraz tu máme takmer prázdne ulice. Z jednej strany je to smutné, ale z druhej môžeme vidieť Rím inými očami. Aj keď už máme voľnosť, nálada je stále frustrujúca. Veľa ľudí stratilo prácu alebo sa ocitlo vo finančnej tiesni. Začali sa manifestácie proti vláde vo viacerých mestách.“

Letné dovolenky pri mori budú tiež obmedzené. „More blízko hlavného mesta je najviac navštevované Rimanmi a nie turistami z iných štátov, takže Rimania tam určite budú chodiť, ale otázkou je ako. Toto leto pri mori určite nebude stvorené pre malé deti. Viete si ich predstaviť s rúškom počas horúčav a s dodržiavaním odstupu? Ja nie,“ dodala Martina.

Horor majú za sebou

Bardejovčanka sa v Taliansku živí organizovaním luxusných zásnub. „Moja práca je momentálne zastavená od marca. Zásnuby sme preložili na september, október a niektoré dokonca až na budúci rok. Je jasné, že tento rok bude ťažký pre každého.“

Vraví, že síce ich médiá informujú aj o dobrých správach (o poklese nakazených), no to neznamená, že sa do „normálneho“ života tak skoro vrátia. „Myslím, že ten najväčší horor už máme za sebou. Teraz treba počkať, ako sa to všetko vyvinie. Budú Taliani zodpovední? Čas nám ukáže.“

Korona vyvolávala strach a paniku

Prvý prípad nákazy koronavírusom sa objavil v meste Codogno na severe Talianska. Nachádza sa len 70 kilometrov od Milána, kde žije Slovenka Kristína už takmer desať rokov. V marci nám povedala, že už len kýchnutie či zakašľanie vyvolávalo u ľudí strach.

Miláno sa nachádza v regióne Lombardia, ktorý bol najviac postihnutý koronavírusom. „Zo začiatku boli ľudia veľmi ľahostajní voči všetkému, keď začalo denne umierať aj tisíc ľudí, názory na COVID-19 sa zmenili. Nastal lockdown. Všetko sa zo dňa na deň pozatváralo a už zrazu nebolo v meste nikoho. Na severe krajiny pandémia vyvoláva obrovský strach a paniku.“

Mladí popíjajú na lavičkách

Kristína sa s Martinou zhoduje na tom, že uvoľňovaním opatrení sa ľudia cítia slobodnejšie, no v každom regióne to prebieha inak. „V niektorých častiach je povolené plávanie v bazénoch, v iných len návšteva múzeí a pod. Spoločenské podujatia sú zakázané v celej krajine.“

Ľudia zo svojich domovov vychádzajú len zriedka. To sa však netýka mladých. „Buď chodia do barov, alebo si kúpia aperitívy a popíjajú ich na lavičkách. Primátor Milána zvažoval, že alkohol sa preto nebude predávať pred 19.00 hod. a bude ho možné konzumovať len v podnikoch. Mnohí majitelia obchodov s tým však nesúhlasia. Je to pre nich devastačné.“

„Ponálepkované“ Miláno

Prísne opatrenia sa ešte stále týkajú dopravy. Zakázané je nastupovať prednými dverami, tak ako aj na Slovensku, a v autobusoch môže byť len obmedzený počet ľudí.

„Na sedadlách sú nálepky, kam si nemôže cestujúci sadnúť. Sú porozlepované takmer v celom autobuse na striedačku. Na zemi sú nálepky zas naopak. Človek sa má na ne postaviť, keď nie je voľné miesto na sedenie. Podobne to je aj v metre. Na nástupištiach je vynálepkovaná cesta na výstup a nástup. Keď idete eskalátormi, musíte mať medzi sebou rozostup tri schody.“

Rúška sú povinné všade, s výnimkou športovej aktivity. „To znamená, že ak človek chodí behať a dodržiava danú vzdialenosť, nemusí ho mať.“

Kristína pracuje v medzinárodnej prepravnej spoločnosti a home office v jej prípade nie je možný. „Koronavírus komplikuje našu prácu vo firme. Šoféri k nám nechcú prísť nakladať tovar, lebo sa boja, že chytia koronavírus, a takisto sa obávajú, že ak prídu domov do Rumunska či Chorvátska, nechajú ich v karanténe.„Každopádne, som rada, že v mojom blízkom okolí nebol nikto nakazený.“