Boj o zachovanie hodnôt auly Lekárskej fakulty pokračuje

Minulý týždeň bola v priestoroch Východoslovenskej galérie verejná diskusia v súvislosti s rekonštrukciou auly Lekárskej fakulty Univerzity P. J. Šafárika (UPJŠ). Za jedným stolom sa stretli zástupcovia Iniciatívy za zachovanie architektonicko-historickej a pamiatkovej hodnoty budovy auly, predstavitelia UPJŠ, Krajského pamiatkového úradu (KPÚ), odborníci z architektonickej a umeleckej obce a autor súčasného návrhu obnovy tejto nehnuteľnosti. 

Predstavitelia iniciatívy predniesli svoje postrehy k historickému a architektonickému významu diskutovanej budovy. Prezentovali taktiež svoju snahu o vyhlásenie auly za národnú kultúrnu pamiatku. 

Nejde iba o plastiku

Spoluautor iniciatívy, výtvarník Peter Beňo upozornil, že im nejde iba o zachovanie samotného plastického reliéfu českého sochára a maliara Adolfa Havelku, ktorý sa nachádza na južnej strane fasády, ale aj o zachovanie pôvodného vzhľadu fasády budovy. „Túto architektúru a jej konkrétne prvky a detaily je potrebné vnímať ako celok. Každý nevhodný zásah, úprava či odstránenie charakteristických architektonických prvkov vedú k strate pôvodného výrazu a prispievajú k znehodnocovaniu kultúrneho dedičstva. Uvedomujeme si, bohužiaľ, že v súčasnosti sú tieto hodnoty zatiaľ prehliadané, nakoľko ide o pomerne mladú architektúru,“ uviedol Beňo v mene členov iniciatívy. Taktiež upozornili na dôležitosť zachovania podobných budov neskorej modernej architektúry. 

Akú má hodnotu

Podľa Radoslava Mokriša, odborného radcu z KPÚ Košice, bude v tejto veci zasadať komisia zložená z odborníkov na modernú architektúru, aby určili, či budova má také hodnoty, aby sa stala národnou kultúrnou pamiatkou. „Stotožňujeme sa s autormi iniciatívy, pretože za posledných 30 rokov nevznikli žiadne podobné hodnotné autorské diela architektúry,“ uviedol Mokriš počas diskusie. Irakli Eristavi, vedúci architektonického ateliéru na Fakulte umení TUKE, vzniesol kritiku voči Slovenskému pamiatkovému úradu, ktorý podľa neho dlhodobo ignoruje hodnoty neskorej moderny. „Všetky podobné budovy a diela, ktoré boli v tých rokoch vyprodukované, sú ohrozené,“ zdôraznil Eristavi, ktorý architektonický návrh budovy nepovažuje za šťastné riešenie. 

Projektant: Nezasahujeme do formy

Autor projektu obnovy budovy Radoslav Gonos z ateliéru DGA uviedol, že ich architektonický návrh pristupuje k oprave auly citlivo a neničí jej hodnotu. Podľa jeho slov nie je možné z technického hľadiska niektoré pôvodné materiály demontovať a vrátiť späť: „Neriešime žiadne prístavby, nadstavby, forma stále ostáva. To, že vymeníme boletické panely, ktoré sú hygienicky závadné, dáme nový plášť a ozdravíme budovu, ktorá chátra, neznamená, že zasahujeme do formy.“ Zdôraznil, že koncept zachováva pôvodnú urbanistickú štruktúru: „Ak by šlo o národnú kultúrnu pamiatku, potom by sa k rekonštrukcii pristupovalo úplne inak. Keďže je to „iba“ budova s istou kultúrnou a výtvarnou hodnotou, treba túto hodnotu rešpektovať, s čím ráta aj náš návrh.“

Stanovisko UPJŠ reprezentoval kvestor univerzity Michal Tkáč, ktorý zastupoval pracovne odcestovaného rektora Pavla Sováka. Upozornil, že pri všetkých doterajších rekonštrukciách univerzitných budov vždy rešpektovali ich historickú hodnotu, zákon, ale aj pokyny KPÚ. „Dôkazom je aj rekonštrukcia budovy na Moyzeovej 11, kde sme dohadovali postupy nad rámec našich povinností. Ak by niekto chcel prezentovať univerzitu ako umeleckého barbara, ktorý nemá záujem na spolupráci pri zachovaní pamiatok, tak asi nežije v Košiciach,“ vyjadril sa kriticky kvestor. Podľa jeho slov má UPJŠ vo svojej správe šesť pamiatok a polovica budov univerzity je v mestských pamiatkových zónach. „Preto máme dostatok skúseností so záchranou kultúrnych pamiatok. Univerzita pracuje s verejnými zdrojmi, čo je silne limitujúci faktor. Lebo aj pri týchto budovách sú náklady častokrát niekoľkonásobne vyššie ako rekonštrukcia nejakej bežnej stavby. Všetko robíme transparentne a súťažou,“ dodal Tkáč. 

Aula je energeticky náročná

Referentka Úseku investičných činností Rektorátu UPJŠ v Košiciach Monika Špontáková uviedla, že budova auly vykazuje veľké tepelné straty. „Študuje tam nespočetné množstvo študentov lekárskej fakulty, ktorí potrebujú vhodné podmienky na výučbu,“ zhodnotila situáciu referentka. Odcitovala aj stanovisko Útvaru hlavného architekta mesta Košice, ktorý odporúča odstrániť kamenný a hliníkový obklad nesúdržnej časti mozaikového obkladu brizolitovej omietky v rámci zníženia energetickej náročnosti objektu. 

V závere diskusie členovia iniciatívy uviedli, že v najbližšom čase budú špecifikovať svoje požiadavky na rekonštrukciu budovy tak, aby nespôsobili výrazné riziká spojené so zmenami v stavebnom procese. „Cieľom našich požiadaviek je nájsť v momentálnom štádiu optimálne riešenie, zohľadňujúce požiadavky univerzity, užívateľov budovy, ktoré bude v súlade s architektonicko-historickou a pamiatkovou hodnotou budovy,“ dodal Beňo. Ako to ovplyvní rekonštrukciu auly a či sa nimi budú riadiť pri oprave, je nateraz otázne. 

Zabudnuté či stratené diela v Košiciach

Procesom rekonštrukcie a obnovy fasády prešlo v Košiciach viacero budov. Niektoré výtvarné diela boli demontované a o ich osudoch sa nevie, iné zase skončili v skladoch a čakajú na opätovnú inštaláciu. 

Jedným z príkladov je košická železničná stanica. V jej interiéri boli do rekonštrukcie budovy umiestnené diela Mikrofotografia od Juliána Fila alebo smaltová kompozícia Hodiny od Vladimíra Popoviča. V súčasnosti sú v skladoch ŽSR na Palackého ulici v Košiciach. „Uvedené diela majú byť osadené vo vestibule komerčného skladu po rekonštrukcii tejto budovy,“ uviedol Dávid Bozsaky, manažér komunikácie ŽSR. V stanici bol umiestnený aj keramický reliéf Záhrada snov od akademického maliara Ladislava Gajdoša. Ten mu v totalitnom režime odstránili ideológovia vtedajších schvaľovacích komisií. 

Stratené vlnenie

Z niekdajšej reštaurácie Lipa (dnes OC Lipa) na Kuzmányho ulici odstránili po Nežnej revolúcii kovový reliéf od Márie Bartuszovej s názvom Horizontálne vlnenie. Podľa informácií odborného radcu KPÚ Juraja Gembického budú jej diela v najbližších dňoch vystavovať v Londýne. „V súčasnosti nie je známy osud diela, prinajlepšom skončilo v nejakých zberateľských rukách,“ uviedol Gembický. 

Nešťastné zateplenia

Július Jakoby je najpredávanejší košický autor na svetových burzách umenia. Jeho dve mozaiky v rozmere 2 x 4 metre z roku 1967 sa nachádzajú na budovách ZŠ Kežmarská 28 a 30, ktoré boli zateplené v rokoch 2013 až 2016. Vtedajšie vedenie škôl nevedelo, že zatepľujú dielo významného autora. „Rieši sa to druhý rok a školy sú naklonené k odkrytiu týchto diel. Ide však o komplikovaný proces, pri ktorom bude nevyhnutná spolupráca s reštaurátormi. Je to ale pozitívny príklad spolupráce pri zachovaní diela,“ chváli Gembický. 

Vzácne mozaiky

Vedľa OC Galéria sa nachádza budova bývalých telekomunikácií, tzv. obrátená pyramída. Pri jej vstupe sa nachádzala mozaika s názvom Telekomunikácie od autorky Herty Ondrušovej – Victorínovej z roku 1984. Taktiež bola zakrytá kvôli zatepleniu. „Vlastník sa po upozornení rozhodol na vlastné náklady vrátiť späť do pôvodného stavu spod zateplenia,“ popisuje Gembický. Mozaika mala pokračovanie aj do vnútra budovy, no po viacerých novodobých prestavbách zanikla. 

Omyl robotníkov

V mestskej časti Nad jazerom na budove bývalého Tatrasvitu sa nachádzalo dielo Miloša Urbáseka a Alexa Mlynarčíka. Išlo o sochársky stvárnené logo Tatrasvitu, ktoré symbolizovalo ruky a textilnú prácu. „Pred pár rokmi ho robotníci „omylom“ spílili ako staré hrdzavé rúry,“ hovorí odborný radca KPÚ.