Na bývalých rýchlostných cestách začali meniť značky
Na úsekoch, ktoré pred troma mesiacmi preklasifikovali z rýchlostných ciest na cesty prvej triedy, konečne začali s výmenou dopravného značenia.
Pracovníci Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS), ktorá je správcom spomínaných ciest, nabehli na obidva úseky, ktoré boli preklasifikované. Značky menili na Prešovskej ceste i na ceste v smere z Košíc do Šace.
„Zmena dopravného značenia v zmysle projektu schváleného všetkými kompetentnými orgánmi, sa už začala. Vzhľadom k tomu, že ide o rozsiahly projekt a týka sa všetkých druhov dopravného značenia, bude prebiehať po jednotlivých úsekoch do konca septembra,“ potvrdila nám postrehy vodičov hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková.
Po zmene klasifikácie platí, že najvyššia povolená rýchlosť na spomínaných cestách je v obci 50 a mimo obce 90 kilometrov za hodinu, ak nie je dopravným značení určené inak. Podľa reakcií vodičov na sociálnych stránkach sa však doprava na týchto úsekoch na území mesta príliš nespomalí oproti stavu z minulosti. Ako nám v minulosti povedal hlavný radca odboru cestnej dopravy Okresného úradu Košice Ján Halapi, päťdesiatka bude len v nevyhnutných prípadoch, na väčšine pripustia vyššiu rýchlosť, ktorá bude vyznačená značkami.
[ad][/ad]
Odporúčané články
Ukrajina si v utorok pripomenula štvrté výročie začiatku ruskej plnohodnotnej invázie prejavmi solidarity zo strany svojich najbližších spojencov, pričom koniec najkrvavejšieho konfliktu v Európe od druhej svetovej vojny zostáva v nedohľadne.
V lesoch pri Košiciach budú počas marca prebiehať plánované ťažbové práce, ktoré sa dotknú aj obľúbenej cyklotrasy medzi obcou Sokoľ a Kráľovou studňou. Mestské lesy Košice upozorňujú návštevníkov, že v dotknutom úseku sa bude pohybovať lesná technika a prejazd po lesnej ceste môže byť dočasne obmedzený.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
