Unikátna výstava na Mlynskej

V galerijnej kaviarni Fashion Point Café na Mlynskej ulici si v týchto dňoch môžete prezrieť zaujímavú výstavu. Jej majiteľka Mary Gildein totiž steny svojho priestoru poskytla obrazom namaľovaným hluchoslepými výtvarníkmi zo špecializovaného zariadenia Maják, ktoré sídli v Zdobe pri Košiciach.  

„Pri mojich zdravotných problémoch mi veľmi pomohlo umenie. Môj veľmi láskavý onkologický lekár mi povedal: Ak zvládneš chemoterapiu, dostaneš odo mňa lístok na výstavu Pabla Picassa v Mníchove. Chemoterapiu som zvládla, lístky dostala a vtedy som si uvedomila, že umenie nám dokáže veľmi pomôcť v rekonvalescencii, v našom inom pohľade na život a zbavení sa depresií,“ hovorí majiteľka. 

Na výstavách sa snaží prezentovať umelcov z Košíc a blízkeho okolia. Okrem toho každý rok robí charitatívnu akciu, na nej prezentuje ľudí, ktorí sa snažia žiť a prežiť. 

Takto vznikol aj nápad usporiadať výnimočnú vernisáž výstavy obrazov hluchoslepých „Majákovcov“, ktorej sa zúčastnili aj štyria z ôsmich výtvarníkov vystavujúcich svoje diela – Kristínka, Peter, Juraj a Martin.

Prišiel na dva týždne, ostal desať rokov 

Človekom, pod ktorého vedením vznikajú tieto úžasné diela porovnateľné s tvorbou profesionálov, je známy výtvarník Helmut Bistika. Ten na začiatku spolupráce s Majákom vôbec netušil, že sa stane súčasťou jeho rodiny, pretože pôvodne bol oslovený len na 2-3 týždňový workshop. No zrazu si uvedomil, že spolu maľujú už vyše desať rokov. 

„Pri ľuďoch s takýmto postihnutím človek pochopí, ako sa máme dobre. Najprv si pripravím nejaký koncept, čo chcem s nimi robiť. Na začiatku sme pracovali v jednej miestnosti, mali sme len ceruzky a výkresy. Potom som začal zvyšovať nároky. Vždy som doniesol inú farbu, maľovali sme stále väčšie plochy, agresívnejšie, expresívnejšie… Keď pracujeme s farbou, narobí sa veľa špiny, a tak nám vedenie zariadenia vytvorilo malý ateliér. Máme tam špinavo, nemusíme dávať pozor, že nakvapkáme na zem, tam s nimi robím tie najväčšie bláznovstvá,“ teší sa Helmut z tvorby s priateľmi v Majáku. 

Najprv maľovanie odmietali

Začiatky arteterapie boli naozaj ťažké, lebo klienti boli nervózni a odmietali maľovanie. Pre hluchoslepých ľudí je typické, že odmietajú všetko, čo nepoznajú. Najprv museli spoznať danú aktivitu, aby si uvedomili, že je pre nich príjemná. Dnes už maľujú nádherné obrazy, ktoré sa vyrovnajú prácam veľkých umelcov. Sú akoby z iného sveta, s inou dušou, s iným vnímaním, preto si myslím, že prinášajú veľmi veľa,“ zaspomínala si na ťažké začiatky riaditeľka zariadenia v Zdobe Henrieta Heidecker. 

„Určite treba vidieť, čo pán Bistika s týmito ľuďmi dokáže, ako sa mu s dôverou oddajú a aké nádherné veci vedia urobiť,“ pozýva Mary Gildein na túto výstavu trvajúcu  do konca júna.

(NN)