Dana Košická cez Vianoce absolvuje už tradičnú „mama tour“

Hoci to vonku skôr vyzerá, že prichádza Veľká noc, opak je pravdou. Napriek plusovým teplotám sa všetci tešíme na najkrajšie sviatky v roku. Na príjemnú atmosféru a chvíľky pokoja sa teší aj košická herečka Dana Košická. 

Detstvo prežila pod Vysokými Tatrami v Starej Lesnej, ale Košice sa stali jej domovom. V Štátnom divadle na Malej scéne sa práve pripravuje na premiéru novej hry Jurgova Hana. V divadle ste ju tohto roku mohli vidieť v hrách Urna na prázdnom javisku či Moje baby, vo veselohre Naši furianti, či v komédii Chrobák v hlave. Mnohí si ju však pamätajú z markizáckeho seriálu Sestričky, kde hrala Helenu.

Ako Tatranka ste isto od detstva zvyknutá na zasnežené Vianoce. Ako vnímate tento už dlhodobejší jav, že v tomto čase už jednoducho nesneží?
Bola som nedávno na jednej talkshow, kde bola hosťom, okrem iných, aj naša košická etnografka Klaudia Buganová, ktorá rozprávala o Vianociach. Zasnežené sviatky, ktoré si mnohí pamätáme, mala podľa nej na svedomí „malá doba ľadová“. My stále čakáme, že napadnú kopy snehu, ale kedysi to vraj bola akási anomália. V našich prírodných pásmach to nie je až také prirodzené. Asi som tú malú dobu ľadovú zažila, keďže si pamätám na snehové prázdniny.

Čo sa vám v tomto čase vynorí v spomienkach z detstva?
Ako dieťa som žila s rodičmi v tatranskej Starej Lesnej, kde zvykli napadať aj tony snehu. Pre mňa to bola samozrejmosť, veľmi sme sa tešili. Môj otec bol lesník, ale doma sme mali už zo zásady umelý stromček. On totiž nebol ochotný vyrúbať žiadny strom… Bol to jeden z tých prvých umelých stromčekov a bol otrasný. Mne to však vôbec neprekážalo. Všade naokolo bol les a tá vôňa tam bola. Pre mňa bol dôležitý sneh, zima a pár darčekov, ktoré sme dostali.

Dodržiavali ste počas sviatkov nejaké tradície?
Starú Lesnú by som zemepisne zaradila do „tatranského Spiša“. Okolo nás boli kedysi samé nemecké dediny. Žijú tam aj dnes rôzne národnosti. Tie sa tam v priebehu rokov premiešali a každý si na sviatky priniesol niečo svoje. Takže tradície u nás boli pozbierané. Mama bola šéfkuchárka v hoteli, a tak sme mali na stole „modernú, socialistickú klasiku“. To znamená kapustnicu, šalát, rezeň a rybu. Nebolo to nič folklórne. Až prednedávnom som sa dozvedela, že toto nie je žiadna tradícia. Jeme to iba u nás, nikde na svete to nepoznajú. My to už berieme ako tradíciu posledných pár desaťročí.

Trávili ste sviatky väčšinou doma?
Istý čas sme chodili na Vianoce do Ľubovnianskych kúpeľov. Boli pomerne prázdne, nikto tam nechcel chodiť. Ale mne sa tam páčilo. Do vianočných zvykov v tejto oblasti prispeli aj Rusíni, ktorí pripravovali na Štedrý večer špeciálnu hubovú polievku. Nebola to však klasická mačanka. Možno aj preto veľmi rada sledujem všetky tieto rôznorodosti… 

Gazdinky na Vianoce vypekajú rôzne dobroty. Dávate prednosť domácemu pečeniu, alebo si zákusky či koláče skôr kupujete?
Moja babička pripravovala na Vianoce špeciálne kysnuté koláče. Zamladi piekla u Židov, a tam sa recept asi naučila. Škoda, že sa ich nenaučila piecť aj moja mama… Takže zmizli z nášho stola. Dnešná doba je však veľmi rýchla a už veľa ľudí využíva možnosti, že sa dá v podstate všetko kúpiť. A presne tak to už robím ja, ale aj mama. Je to taký prirodzený vývoj. Netreba dnes lipnúť na niečom, čo bolo a už nie je tradíciou.

Ako budete tráviť sviatky tohto roku?
Moja dcéra Mirka čaká bábätko, tak sme celá rodina v očakávaní. Samozrejme, že sa všetci tešíme, ale musíme sa danej situácii prispôsobiť. Každý člen rodiny je niekde úplne inde – mamku mám v Tatrách, priateľ býva v Prešove a tam má mamu, takže pravidelne na Vianoce absolvujeme „mama tour“. Sadneme do auta a urobíme si všade Štedrý deň. Pripravíme klasickú večeru, posedíme a porozprávame sa spolu. Naše mamky už predsa len majú svoj vek a cestovať sa im veľmi nechce. Každá z nich je už zvyknutá na ten svoj domov, tak im to nechceme narušiť, a preto sa my presúvame. V kufri v aute bude s nami putovať aj moja vlastnoručne pripravená kapustnica.

Kapustnica, klobáska, rezne… Viackrát ste sa vyjadrili, že sa zdravo stravujete…
Počas roka sa snažím stravovať zdravo a striedmo a vyhýbam sa aj mäsu. Každý vie, že na štedrovečernom stole veľa zdravých pokrmov nie je. Ale toto si nenechám vziať. To, že žijem zdravo, je môj životný štýl a nie ideológia. Takže večeru si určite neodopriem. Spokojne si dám všetko, čo pristane na stole. Radím to všetkým – s láskou príde a s láskou aj odíde.

Chystáte sa niekam na zimnú dovolenku?
Celkom sa teším, že konečne budem môcť byť doma. Mám za sebou dosť hektický rok, keďže som veľa cestovala medzi Košicami a Bratislavou. Budem sa venovať svojej rodine a tešiť sa na prírastok. Tomu sa určite všetci radi prispôsobíme. Momentálne preferujem pokoj a samotu a ak by som sa mala kamsi vybrať, určite by tam bolo veľa ľudí. To pre mňa nie je relax.

Mnoho ľudí si dáva novoročné predsavzatia. Patríte medzi nich?
Predsavzatia do nového roku si nedávam. Nevidím v tom nejaký zmysel. Nahovárať si niečo, čo možno nesplním, mi nerobí dobre a som z toho potom frustrovaná. Naučila som sa žiť teraz a v tomto momente. Koncoročné záväzky sú pre mňa dosť sprofanované a lacné. Nový rok vnímam skôr ako začiatok nového obdobia. Skôr ma zaujíma napríklad príchod zimného slnovratu, pred tým bol krásny spln s úžasným dátumom 12. 12. Lebo tie pohanské a kresťanské sviatky sa tak trochu preplietli, začala som viac vnímať rytmy prírody. Teraz sú dni krátke a pomaličky sa začnú predlžovať, čo vnímam veľmi pozitívne.

Čo vás čaká v budúcom roku?
Mám za sebou takpovediac dva hektické roky, a preto som sa rozhodla trochu zvoľniť. Snažím sa robiť si priestor len pre seba. V divadle síce teraz finišujeme pred premiérou, ktorá bude 24. januára. Aj kvôli dcére som sa teraz nevrhla do žiadneho projektu. Chcem, aby vedela, že keď ma bude potrebovať, budem jej k dispozícii. Ale presadzovať sa ako babička nebudem. Ešte si užívam svoj život.