Verejný cintorín prejde pod správu mesta
Mestské zastupiteľstvo odsúhlasilo, že správa Verejného cintorína a Krematória prejde na Správu mestskej zelene v Košiciach (SMsZ).
Firme REKVIEM, ktorá prevádzkuje pohrebné, cintorínske a kremačné služby v meste Košice, totiž vyprší v novembri nájomná zmluva na tieto mestské pohrebiská.
V dôvodovej správe k uzneseniu magistrát zdôvodňuje tento krok aj tým, že väčšie mestá si spravujú pohrebné služby prostredníctvom vlastných organizácií. Ako príklad uvádzajú Pohrebné služby mesta Prešov, alebo Marianum – pohrebníctvo mesta Bratislava.
[ad][/ad]Poslanec Miloš Ihnát (nezaradený) v rozprave otvoril otázku, či mestský podnik je dostatočne profesionálne pripravený na prevádzkovanie služieb tohto typu. Marta Popríková, prevádzkovo-technická námestníčka SMsZ, hovorí, že zamestnanci firmy REKVIEM by mali aj spolu s technikou prejsť pod ich organizáciu.
„Ide približne o 20 ľudí a mesto by malo techniku odkúpiť od tejto spoločnosti. SMsZ začne rokovania s mestom, aby sa všetky zmeny stihli zrealizovať do vypršania zmluvy,“ povedala.
Podľa Popríkovej detaily zmeny budú známe v priebehu tohto týždňa.
[ad2][/ad2]Odporúčané články
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach (RÚVZ Košice) vyzýva fyzické osoby – podnikateľov, právnické osoby a fyzické osoby – občanov na vykonanie celoplošnej preventívnej deratizácie.
V závere roka 2025 sme informovali o tom, že wellness centrum v Národnom olympijskom centre plaveckých športov (NOCKE) pripadlo do nájmu firme mestského poslanca Miroslava Špaka a jeho firme SPAK, s. r. o. Pár dní pred Vianocami ohlásil poslanec Špak v rámci projektu KW360 využívanie fitness a wellness centra v NOCKE za symbolický jednorazový poplatok. Problém je, že SPAK s.r.o. prevádzkuje wellness. Fitness centrum prevádzkuje Naytilus Fitness, ktorý sa od Špakovho projektu dištancoval.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
