Viete, či ste pre zubára rizikový pacient?

Zubný lekár sa počas svojej praxe stretáva so širokým súborom pacientov, do ktorého patria obe pohlavia, vekové skupiny od malých detí po seniorov, pacienti celkovo zdraví, ale aj vážne chorí. Ochorení dutiny ústnej je veľké množstvo a môžu postihnúť ktoréhokoľvek pacienta.

Dôkladná starostlivosť o ústnu dutinu však toto riziko minimalizuje. O rizikových pacientoch sme sa rozprávali s MDDr. Branislavom Borzom, zubným lekárom, dentoalveolárnym chirurgom Kliniky stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura Košice.

Koho považujeme za rizikového pacienta?
„Za rizikového pacienta možno označiť každého pacienta, u ktorého je nutná zvláštna príprava na ošetrenie alebo chirurgický zákrok, modifikovaný postup výkonu a je väčšia pravdepodobnosť komplikácií a zhoršené hojenie. Za rizikových pacientov pre stomatologické ošetrenie sa považujú hlavne ľudia liečení na ochorenia srdca a ciev, dialyzovaní pacienti alebo pacienti s inými závažnými ochoreniami obličiek, pacienti užívajúci lieky na riedenie krvi, s poruchami zrážania krvi-hemofília, von Willebrandova choroba. Ďalej sú to diabetici, pacienti liečení na osteoporózu, nádorové ochorenia, infekčné ochorenia ako žltačka a HIV, neurologické ochorenia ako napríklad epilepsia, pacienti alergickí na lokálne anestetiká. Špecifickou kapitolou sú tehotné a dojčiace ženy.”

Ktoré choroby a lieky sledujete zvlášť?
„V našej populácii dominujú ochorenia srdca a ciev. U pacienta po infarkte myokardu by sa mali chirurgické zákroky v dutine ústnej oddialiť minimálne o šesť mesiacov. Bežné stomatologické ošetrenie nie je prekážkou. Ochorenia a náhrady srdcových chlopní, prekonaná  infekčná endokarditída, vrodené a iné závažné chyby srdca vyžadujú prekrytie zákroku antibiotikami. Zvýšený tlak krvi nad 160/100 je zvýšeným rizikom krvácania po zákroku aj u inak zdravého pacienta. Užívanie určitých skupín liekov neumožňuje bežné vykonanie zákroku, napríklad vytiahnutie zuba. Lieky ovplyvňujúce zrážanlivosť krvi zvyšujú krvácanie po vytiahnutí zuba. V takomto prípade je nutné orientovať sa podľa hodnôt  zrážacích parametrov, respektíve podľa odporúčania internistu. Vždy je ale nutné ranu zašiť. Ďalšou špecifickou skupinou sú lieky, ktoré užívajú niektorí pacienti liečení na osteoporózu a kostné metastázy – takzvané bisfosfonáty. Pri nesprávnom ošetrení môžu spôsobiť zhoršenie hojenia rany a vznik kostného defektu. Onkologických pacientov ohrozuje samotné ochorenie – napríklad leukémia a iné nádory krvnej zložky.Nebezpečná je ale aj samotná  protinádorová liečba, najmä ožarovanie a chemoterapia.“

Spájate pojem rizikový pacient so starobou?
„Posúdenie, či pacient je, alebo nie je rizikový, je veľmi individuálne. Nie každý vážne chorý pacient je rizikový pre stomatologické ošetrenie. Rovnako nemožno každého staršieho pacienta považovať za rizikového. Všeobecne možno povedať, že bežné ošetrenie zubného kazu je možné takmer u každého pacienta. Pri bolestivých stavoch sa sústredíme iba na najnutnejšie výkony, za účelom zbavenia bolesti a po príslušnej príprave realizujeme definitívne ošetrenie. Zvýšená pozornosť sa týka krvavých zákrokov, ktorým je najčastejšie vytiahnutie – extrakcia – zuba alebo vypustenie hnisavého ložiska.“

Odporúčania pred návštevou zubára, zákrokmi…
„Každý pacient by mal poznať svoj zdravotný stav. Ideálne je, ak má pacient alebo sprevádzajúca osoba zoznam ochorení a užívaných liekov, správu o ošetrení u špecialistu alebo prepúšťaciu správu. Dobrá dokumentácia urýchľuje vyšetrenie a minimalizuje riziko pochybenia zo strany lekára aj pacienta. Ak má pacient aktuálnu RTG snímku, je vhodné ju doniesť na ošetrenie. V prípade plánovaných zákrokov pacient užije všetky lieky, ktoré bežne užíva, pokiaľ mu ošetrujúci lekár nepovie inak. Vážne chorí a starší pacienti by mali prísť v sprievode inej osoby. Strach z ošetrenia je bežný u väčšiny pacientov. Je treba myslieť na to, že lekár sa pacientovi snaží pomôcť, nie poškodiť.“

Mali by rizikoví pacienti chodiť priamo k špecialistom či na špecializované pracoviská? Alebo stačí  zubárovi opísať svoj stav…
„V praxi to funguje tak, že prvotne prichádza pacient s ťažkosťami k svojmu zubnému lekárovi. Ten pacienta vyšetrí, zhodnotí stav a podľa závažnosti rozhodne, či pacienta ošetrí sám alebo odošle na špecializované pracovisko. V závislosti od naliehavosti stavu je pacient ošetrený ihneď, alebo je na zákrok objednaný, pokiaľ to stav umožňuje. Pri závažnom stave je nutné pacienta hospitalizovať. Pacienta môže odoslať na klinické pracovisko aj všeobecný lekár, internista, chirurg, otorinolaryngológ či onkológ.“

Aké sú vaše odporúčania pri starostlivosti o ústnu dutinu…
„Najdôležitejšia je mechanická očista zubov, ďasien a slizníc zubnou kefkou.  Vhodná je aj pravidelná návšteva dentálnej hygieničky. Dospelý pacient by mal raz ročne absolvovať preventívnu prehliadku, ktorej súčasťou by malo byť aj RTG vyšetrenie.“

foto: shutterstock