Nikdy nikomu by netetoval nacistické motívy

Učil sa tetovať na pomarančoch a citrónoch. Neskôr si kúpil strojček za 20 dolárov cez e-bay a na svojom kolene urobil obrysy ruže. Strojček sa však rozpadol. Neodradilo ho to, 29-ročný Košičan Filip Fabian precestoval viacero krajín. Nakoniec zakotvil v USA v prestížnom tetovacom salóne.  

S jedným z najstarších umení na svete, ktoré ľudstvo pozná, začal pred dvanástimi rokmi počas štúdia na Škole úžitkového výtvarníctva. Najprv skúšal rovné linky na citrusoch, neskôr na spolužiakoch. Prvé tetovanie však urobil sám na sebe. „Môj motív ruže na kolene sa po zahojení rozpil. Nemal som vtedy ešte zvládnutú žiadnu techniku, ale cítil som, že touto cestou chcem určite ísť. Dnes mám na sebe len 15 tetovaní, prevažne na nohách.“

Svoj štýl našiel v Prahe

Filip istý čas študoval na Technickej univerzite v Košiciach, konkrétne na Fakulte umení. Školu nakoniec nedokončil. Dostal pracovnú ponuku z uznávaného pražského tetovacieho salónu Tribo Tatto. „Najprv som do Prahy dochádzal každé dva týždne. Presedel som hodiny v autobuse a vo vlaku. Nedalo sa to zvládnuť, a tak som štúdium prerušil.“

V Tribe Tatto pracoval päť rokov. Práve tam si vycibril svoj štýl. Odmalička rád maľoval, a preto sa rozhodol venovať tvorbe tetovaní s názvom water color. „Vyzerá to, ako keby ste na koži mali namaľovaný obraz  štetcom a vodovými farbami.“ Keď začínal, tento štýl nebol veľmi známy, čo mu hralo aj do karát. 

Košičanovi sa po piatich rokoch v Prahe často stávalo, že sedel v električke a spoznával svojich klientov nie na základe tvárí, ale ich tetovaní. Praha mu začínala byť malá. Zamieril do Berlína, kde tetoval v umeleckej štvrti Kreuzberg. Po polroku sa rozhodol spolu s manželkou Sedou – spoznal ju, keď jej tvoril tetovanie na rebrách – vycestovať ešte ďalej. Zamierili do Sydney. 

„Prijal som pozvanie na tetovacie konvencie a nakoniec sme tam zostali jeden celý rok.“ Tetovacia konvecia je špeciálna tatérska výstava, na ktorú prichádzajú ľudia z rôznych kútov sveta. Zákazníci sú neraz ochotní hradiť aj cestovné náklady, keď za nimi letia cez pol zemegule.

Pokračovanie článku je na ďalšej strane. 

Z krajiny protinožcov do USA

Počas pôsobenia v Austrálii vytetoval desiatky slniečok a vlniek. „Bol to jeden z obľúbených motívov turistov. Našťastie som neskôr mal klientov, ktorým som navrhoval vlastné dizajny, doslova šité na mieru. Dnes je  mnoho tetovaní rovnakých. Ľudia chcú to, čo videli na niekom inom alebo na Instagrame.“ 

Zaujímalo nás, či sa mu niekedy počas kariéry stalo, že klient s výsledným tetovaním nebol spokojný. „Nestalo. Väčšinou pred každým tetovaním spoločne konzultujem motív, umiestnenie, farebnosť… Vždy máme obaja hrubú predstavu, ako bude výsledné tetovanie vyzerať. Pri motíve, ktorý mám navrhnúť, vždy pracujem s myšlienkou, ktorú mi dá klient. Ak sme spokojní obaja, až vtedy idem tetovať.“

Už vyše roka žije spolu s manželkou v San Franciscu. Pracuje v jednom z najstarších a najprestížnejších štúdií v USA Black & Blue Tattoo. „Ozvali sa mi zo salónu s tým, že by ma chceli sponzorovať, pretože sa im páči štýl mojej tvorby.” Filip, samozrejme neváhal a odletel do Ameriky.

Známe tváre síce zatiaľ netetoval, ale zato navrhol logo pre kapelu austrálskeho finalistu The Voice Bena Goldsteina. Koho zo známych mien by rád skrášlil? „Určite Keanu Reavesa. Mám ho rád ako osobnosť aj ako herca. Bolo by zaujímavé niečo pre neho vytvoriť.”

Nacistické motívy by netetoval

Čo krajina, to iný národ a iný vkus na tetovanie. „Ľudia v San Franciscu sú neuveriteľne otvorení. Nechávajú všetko na moju kreativitu. Často sa s stretávam so zaujímavými nápadmi. Musím povedať, že na Slovensku a v Košiciach, kde som začínal,  nie sú ľudia až tak otvorení experimentovaniu, farbám, vlastnej tvorbe, ako je to bežne vo svete. V našom meste som tetoval aj vrany alebo košický erb.“

O umení tetovania vraví, že má magickú schopnosť ignorovať akékoľvek hranice a komunikuje len cez kvalitnú prácu. „Je úplne jedno, odkiaľ si, kto si, pokiaľ máš ako tatér čo ponúknuť.“

Denne zvládne vytvoriť desať až dvanásť tetovaní. „Všetko je závislé od zložitosti motívu. Moje najdlhšie tetovanie trvalo osem hodín. Klientovi som tetoval krásneho Fénixa cez pol chrbta. Zvládol som to na jedno sedenie, ale boli sme z toho s klientom obaja zničení.“ A čo by nikdy nevytetoval? „Nacistické, fašistické motívy a motívy proti môjmu presvedčeniu.”

Foto: archív FF