Otcovia mesta vyhnali vodu z Košíc
Starí Košičania s nostalgiou, láskou i úctou spomínajú na Mlynský náhon. Pamätajú si, ako sa v ňom v lete člnkovali a kúpali, v zime hrali hokej. Až prišli 60. roky, keď otcovia mesta rozhodli, že namiesto životodarnej vody potečú jeho korytom prúdy áut.
Koncom septembra sa opäť stretli členovia občianskeho združenia Mlynský náhon s verejnosťou. V Tabačke Kulturfabrik predstavili obyvateľom svoje plány na budúci rok, ale aj urbanisticko-architektonické pohľady na obnovu Mlynského náhonu.
Koniec Mlynského náhonu
Predseda združenia Eugen Ščavnický poskytol prítomným šokujúce informácie o úbytku povrchovej vody v Košiciach a okolí. Ako uviedol, medzi rokmi 1747 až 1990 voda v našom meste postupne, no výrazne ubúdala. Vodné toky boli v minulosti viac rozvetvené, ťahali sa aj na východ a severovýchod od centra Košíc. Postupom času museli ustúpiť rozvoju mesta.
„Po roku 1854 sa začala budovať železničná trať, preto niektoré ramená Hornádu museli byť zregulované alebo celkom zanikli. V roku 1912 už jedna vetva Čermeľského potoka neexistuje, druhá ešte tečie po Tolstého ulici. Potoky v západnej časti sú už stratené alebo sú zavedené do potrubí,“ vysvetlil Ščavnický.
Do roku 1968 bol Mlynský náhon výrazným vodným tokom tečúcim cez mesto s prietokom až 6,5 m3/s. V roku 1968 však bola voda na Rašínovej, dnešnej Štefánikovej ulici vypumpovaná a nahradená štvorprúdovou komunikáciou. Z bývalého vodného toku pretekajúceho mestom ostalo len torzo.
„Biela káva“ v koryte
Tŕňom v oku obyvateľov pri pohľade na súčasný Mlynský náhon býva hnedé zakalenie vody, ktoré však automaticky neznamená jej zlú kvalitu. Vodná nádrž Ružín dodáva Hornádu kvalitnejšiu vodu, zatiaľ čo rieka Svinka, ktorá tvorí ľavostranný prítok Hornádu, zvykne vodu zakaliť. „Najmä počas búrok je dravá a strháva pôdu. Tento zákal následne prináša do Košíc,“ približuje predseda združenia.
Potenciálnymi zdrojmi, ktoré by zaručili čistejšiu vodu v Mlynskom náhone, je Čermeľský potok a voda z bane Bankov. „To sú zdroje vody, ktoré máme k dispozícii. Voda do Mlynského náhonu zatiaľ prichádza len z Hornádu, takže zakaleniu sa v súčasných podmienkach nedá zabrániť.“
Ščavnický poukázal, že na tvorbu negatívnych biologických procesov vplýva aj rýchlosť prietoku vody. „Pri rýchlosti 50 litrov za sekundu sa na hladine náhonu vytváral žabí vlas a voda zapáchala. Tento rok sme dosiahli 250 až 300 litrov a tieto negatívne biologické procesy sa na hladine už nevyskytujú ani v prípade zakalenej vody.“
Skládka odpadu
Vodu si znečisťujú aj sami ľudia vyhadzovaním odpadkov, stavebného materiálu, kusmi nábytku a veľkorozmerným odpadom. Následne voda z náhonu preteká popod Štefánikovu ulicu oceľovým potrubím, ktoré má priemer 60 cm a končí na ulici Pri bitúnku na Juhu. Táto extrémne znečistená časť vodného toku sa nazýva Mlynský potok.
„Neďaleko bývajú ľudia v chatrčiach, ktorí všetko, čo prinesú z mesta a nepoužijú, hádžu sem. Vidíme tu nábytok, vaňu, niektoré časti koryta sú prehradené odpadkami,“ ukázal na fotografiách v prezentácii Ščavnický. V súčasnosti občianske združenie Mlynský náhon komunikuje s Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, s ktorou sa snažia nájsť riešenie na zlepšenie alarmujúcej situácie.
Žiadne safari
Architekt Ondrej Vecan poukázal na viacero možných prepojení Mlynského náhonu s inými parkmi, vodnými tokmi a rekreačnými zónami. Cieľ je jednoznačný – vytvoriť živú rieku v centre, nielen živočíchmi v náhone, ale ktorá bude žiť aj vo svojom okolí kultúrou, športom, rekreáciou a mestským životom.
„Nie sme nejakí šialení aktivisti, ktorí chcú mať safari v Košiciach, ale chceme kvalitne, kompetentne a koncepčne riešiť Mlynský náhon vo všetkých jeho súvislostiach,“ uvádza architekt. Podľa jeho názoru by ideálnym riešením bolo vyhlásenie verejnej urbanisticko-architektonickej súťaže.
„Zaručila by viacero variantov, z ktorých by odborná porota vybrala optimálne riešenie, ktoré najviac vyhovuje potrebám obyvateľov mesta. Mesto by si mohlo určiť, aké prvky tam chce mať a zároveň by to bolo transparentné,“ uviedol Vecan. Architekt prezentoval viacero vizualizácií z Čiech, ktoré vzišli z podobných verejných súťaží.
[ad2][/ad2]Rieka pre ľudí
Člen občianskeho združenia Mlynský náhon a botanik Robert Gregorek dodal, že akékoľvek architektonické riešenie musí zohľadniť skvalitnenie a rozvoj biotopu v koryte a na brehoch. Vo svojej prezentácii ukázal aj viacero riešení brehov a promenády v okolí toku pre chodcov, ale aj cyklistov.
Návrhy pozitívne vníma aj Správa mestskej zelene (SMsZ). „Ozelenenie respektíve kultivácia brehov a následné sprístupnenie týchto priestorov pre verejnosť je bežná a žiaduca funkcia vodných plôch. Taktiež riešenie biologického odstraňovania zákalu prietokom cez porast vodného rastlinstva, tzv. biočističku, len zatraktívni a druhovo obohatí Mlynský náhon,“ uviedla prevádzkovo-technická námestníčka Marta Popríková, poverená riadením SMsZ.
Mlynský náhon najbližšie vypustia a vyčistia už tento víkend. „Správa mestskej zelene v Košiciach dokosí brehy a pozbiera odpadky. My urobíme technickú revíziu zariadení, upravíme prehrádzky na zimný režim, aby sa počas zimy mohla verejnosť v náhone korčuľovať,“ približuje detaily víkendového programu predseda OZ Mlynský náhon Eugen Ščavnický.
„Členovia rybárskeho zväzu v pondelok vylovia ryby a premiestnia ich do Hornádu, keďže náhon je zároveň aj rybársky revír,“ dodáva. V ten istý deň budú na mieste študenti z Katedry zoológie Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach vykonávať výskum. V rámci predmetu hydrobiológia zdokumentujú život na dne a na brehoch náhonu.
„Zaujímať ich budú najmä bezstavovce, larvy a iné živočíchy. Minulý rok nenašli nič, pretože náhon bol vtedy vypúšťaný päťkrát do roka, teraz by mali byť úspešnejší,“ hovorí predseda združenia. Na jar náhon vypustia opäť, aby jeho dno vyčistili od opadaného lístia a bahna.
Európske hlavné zelené mesto
Členovia OZ Mlynský náhon by chceli zapracovať na problematických úsekoch vodného diela a participovať aj na projekte Európske hlavné zelené mesto.
V budúcom roku navrhujú viaceré investičné aktivity, ktoré by mali zlepšiť prietok vody. „Chceme odstrániť zhybku pri Rokoku, čím zabezpečíme väčší prietok v náhone a odstránime zachytávanie nečistôt na prehradenej hladine. Taktiež navrhujeme premiestnenie prehrádzky na ulici Slovenskej jednoty, ktorá sa v súčasnosti nachádza za mostom a voda most omýva zospodu. Prehrádzku chceme presunúť pred most, čím sa zníži hladina pod mostom asi o 20 centimetrov a voda sa nebude dotýkať mostovej konštrukcie,“ hovorí Ščavnický.
S týmto súhlasí aj správca Mlynského náhonu SMsZ. „Je pravda, že najväčším problémom Mlynského náhonu je zbybka pri Rokoku. Ešte tento rok zrealizujeme hrádzku pri Čárskeho ulici,“ uviedla Popríková zo SMsZ.
Mlynský náhon bude taktiež participovať na projekte Európske hlavné zelené mesto. „Projekt reflektuje päťročné snaženie ozeleniť mesto. Skladá sa z viacerých indikátorov, ako hluk, voda, zeleň, ovzdušie a iné. My budeme participovať v bodoch voda a príroda a biodiverzita,“ uviedol Ščavnický.
Mesto s najlepšími výsledkami získa titul Európske hlavné zelené mesto a finančnú odmenu. Podstatou je, že na projekte sa môžu podieľať mestské aj súkromné firmy, ktoré svojimi aktivitami alebo finančnými príspevkami môžu zlepšiť prírodné podmienky v meste.
[ad3][/ad3]