Košičania opisujú, ako im koronavírus zmenil život v zahraničí

Približne v polovici marca, keď sme na Slovensku už povinne nosili rúška, podujatia boli zrušené a naše hranice sa zatvárali, napríklad v takom Írsku sa ešte veselo lietalo. V Anglicku sa o rúškach ani zďaleka nehovorilo a všetko fungovalo ako predtým. V Španielsku naopak bola v obchodoch vykúpená čerstvá zelenina, metrá však boli preplnené. Ako to vyzerá po dvoch mesiacoch v niektorých európskych krajinách?

Údaje o nakazených, vyliečených a mŕtvych sú k 15. máju.

Španielsko

Nakazených: 274 367 / Vyliečených: 188 967 / Mŕtvych: 27 459

Košičanka Nora sa presťahovala do Barcelony minulý rok v novembri. Pracuje ako grafička na voľnej nohe. Pred dvoma mesiacmi nám hovorila, že pred pandémiou často navštevovala verejné miesta, ako sú knižnice a coworkingové centrá. To sa však zmenilo, zodpovednosť jej prikázala pracovať z domu. 

Španieli žijúci v Barcelone podľa nej situáciu dlhodobo nebrali vážne. Metrá boli ešte v polovici marca stále plné, domáci žili ako predtým.

„Akurát som si všimla, že sú prázdne regály v obchodoch, najmä so zeleninou, ľudia sa začínali zásobovať. Viacero firiem dalo zamestnancom home office. Futbalové zápasy sa hrali bez divákov,“ prezradila nám ešte v začiatkoch pandémie v Španielsku.

Po našom rozhovore Nora odišla na katalánsku usadlosť, ktorá sa nachádza neďaleko Barcelony. „Som tu s kamarátkou a jej rodinou. Máme šťastie, pretože sme v prírode a môžeme chodiť von na dlhšie prechádzky. Do Barcelony sa plánujem vrátiť, keď sa to celé upokojí. Donedávna boli v celom Španielsku prísne opatrenia. Ľudia boli zavretí doma takmer dva mesiace a platil prísny zákaz vychádzania z domu. Možné  bolo ísť len do potravín, lekárne, k lekárovi a do práce iba s povolením od zamestnávateľa.“ 

Nora vraví, že situácia sa pomaly zlepšuje a opatrenia sa postupne uvoľňujú. „Španielsko vstúpilo 4. mája do fázy 0, teda prípravnej fázy (spolu sú štyri). Každá bude trvať minimálne dva týždne a každý región bude zmierňovať opatrenia vlastným tempom v závislosti od situácie. Ak sa aj naďalej budú prípady nákazy znižovať, návrat do normálneho stavu v Španielsku sa predpokladá na koniec júna 2020. V lete by sa tak mohli otvoriť aj pláže pri dodržaní bezpečnostných podmienok a vzdialeností.“

Do Barcelony sa plánuje vrátiť, keď sa to celé upokojí. Na Slovensko sa v najbližšej dobe nechystá. „Bolo by to pre mňa v tejto situácii komplikované. Som na bezpečnom mieste a ostanem tu kým sa opatrenia uvoľnia a bude sa dať bezpečne cestovať.“ Košičanka nepozná nikoho, kto by mal z jej blízkeho okolia koronavírus. „No rodina, u ktorých žijem má viacerých známych, ktorí ho dostali a niektorí starší mu aj podľahli.“

Španieli podľa nej začiatok karantény zvládali dobre, ale posledné týždne už boli pre nich náročné. „Veľmi sa tešia, že už  môžu chodiť aspoň na chvíľu von. Majú ale obavy z návratu druhej vlny nákazy na jeseň.“

Rakúsko

Nakazených: 6 108 / Vyliečených: 14 471/ Mŕtvych: 628

Pred dvoma mesiacmi sme kontaktovali Košičanku Dášu, ktorá už viac rokov chodí opatrovať starkých do Rakúska. Vo Viedni sa v polovici marca nestretla so žiadnymi opatreniami, okrem toho, že boli zrušené všetky kultúrne, spoločenské a športové akcie. Akurát sa chystala domov do Košíc. „Len v televízii informovali o zasadnutí krízového štábu a v mieste výskytu, v Tirolsku, bol daný hotel do karantény,“ vraví opatrovateľka Dáša.

Naspäť do Viedne vycestovala 21. apríla. Situácia s pendlovaním opatrovateliek bola v tom čase pokojná. Preprava, ktorou pravidelne cestovala do Rakúska jej cestu trochu skomplikovala. Našla však riešenie.

„Vo vedľajšej ulici vo Viedni, našťastie, tiež pracuje Slovenka. Z Košíc do Žiliny som išla vlakom, v Žiline na stanici som nastúpila do auta ku opatrovateľke z vedľajšej ulice, ktorú viezol známy. Vysadil nás na parkovisku pred hraničným prechodom Berg. Ďalej sme išli peši. Na slovenskej strane sa nás policajti opýtali, či ideme do práce a chceli od nás občiansky preukaz a telefónne číslo.  

Popriali nám všetko dobré a pokračovali sme pešo ďalej na rakúsku hranicu. Rakúski policajti nám skontrolovali občiansky preukaz,  prihlásenie na prechodný pobyt, živnosť,  pendler tlačivo a zmluvu s rodinou. Moja kolegyňa mala aj potvrdenie o negatívnom teste na COVID-19, lebo jej rodina si to vyžadovala,  moja nie. Nakoniec nám odmerali teplotu a pustili nás ďalej.“

Na rakúskej strane ich čakal slovenský šofér, ktorý žije v Rakúsku a odniesol ich do rodín. Dáša obvykle platí za cestu Košice-Viedeň 50 eur, teraz ju vyšla na 95 eur.

„Strach ísť do Viedne som nemala. Žijeme v dome s veľkou záhradou, teraz nikde nechodím, len skoro ráno na nákup, a to len dvakrát za týždeň. Najväčšiu  obavu mám  z toho, že nechávam doma moju 84-ročnú mamku. V Rakúsku budem ešte približne tri týždne.“ Košičanka dúfa, že do štátnej karantény nebude musieť ísť, no ak to bude potrebné dá si urobiť odpoved.

Vraví, že Rakúšania majú rúška len v obchodoch,  na ulici  len niektorí aj to v menšej miere. „Napríklad dcéry mojej klientky, keď prídu na návštevu vôbec nemajú rúško. Ja som pri príchode prvý týždeň nosila pri klientke rúško a dva týždne som si merala teplotu.“ V Rakúsku od 2. mája otvorili všetky obchody a služby.

Írsko

Nakazených: 23 827 / Vyliečených: 19,470 / Mŕtvych: 1 506

V Dubline už desať rokov žije Košičanka Martina spolu so svojím priateľom a synom Oliverom. V Írsku prvá obeť vírusu COVID-19 podľahla 11. marca. Martina nám vtedy prezradila, že napriek tomu v krajine nevládla takmer žiadna panika, a to platí aj dodnes.

„V obchodoch bolo a aj je dostatok potravín. Akurát, čo zmizlo boli dezinfekčné prostriedky. Teraz mnohí Íri pracujú na home office. Ľudia vykupujú farbu na maľovanie, záhradný nábytok a dokonca trampolíny, aby sa doma deti nenudili. Každý niečo stavia alebo maľuje,“ smeje sa. 

Martina pracuje na dublinskom letisku. Ani v takejto práci, kde sú neustále v kontakte s množstvom cudzincov, nemala príkaz nosiť rúško. „Rúška ani teraz nie sú povinné a nikto ich nenosí. V súčasnosti som doma, keďže momentálne nemáme takmer žiadne lety. Lieta sa len z Írska do Británie. Štát nám však platí 350 eur týždenne. Netuším, kedy sa naspäť vrátim do práce. Predbežný termín je jún, ale to sa môže zmeniť.“

Do minulého týždňa sa mohlo v Írsku chodiť na prechádzky do dvoch kilometrov od domu. „Myslím, že to teraz platí pre pať kilometrov. Ľudia sa už nevedia dočkať, kedy sa to všetko vráti do normálu.“ Najviac ju mrzí, že jej korona vzala na istý čas prácu, ktorú má rada a takisto jej zrušili letenku domov na Slovensko. Do Košíc plánovala prísť koncom mája.

Veľká Británia

Nakazených: 233 151/ Vyliečených: nie je známe / Mŕtvych: 33 614

Jaromír žije na východe  Anglicka v grófstve Norfolk. V polovici marca nám hovoril, že sú otvorené všetky obchody, reštaurácie aj kaviarne. To sa však začalo začiatkom apríla meniť.

Všetky podujatia sa zrušili, nákupné centrá zatvorili svoje brány, podobne aj gastronomické prevádzky. Košičan pracuje ako manažér reštaurácie Bill ´s, ktorú museli na základe opatrení taktiež zatvoriť. „Od štátu však dostávame 80 percent nášho platu. Tu sa o ľudí vedia postarať. Nie sú tu žiadne prepúšťania a každý, kto pracuje dostáva väčšiu časť peňazí z výplaty. Na to, že  tu je nakazených vyše dvesto tisíc ľudí, všetci sa tvária ako keby sa nič nedialo.“ 

Prezradil nám, že Angličania koronavírus nijak extra neprežívajú. Rúška nikto nenosil a ani nenosí. V Anglicku nie sú povinné. „Mal som ísť v apríli domov za rodinou, mrzí ma, že ich neuvidím. Trápi ma aj to, že sú zatvorené všetky fitness centrá a že sa doma naozaj nudím, keďže som zvyknutý nonstop pracovať. Ľudia tu v podstate žijú tak, ako predtým a nikto nepociťuje finančnú krízu, na rozdiel od Slovenska.“

Podľa Jaromíra to Slovensko s opatreniami veľmi preháňa. „Myslím, že každému by prospelo, aby sa už zhodili rúška. Ľudia by sa cítili slobodnejšie.“