Prívalové dažde kanalizáciu preťažia
Prečo sa kanalizácia v našich mestách upcháva, keď poriadne prší? Dôvodom sú zrážkové vody. Splaškové vody, ktoré prostredníctvom stokovej siete odvádzajú vodárne, predstavujú v mestách s jednotnou kanalizáciou len 15 % z celkového množstva odvádzaných vôd. Problémom sú vody zrážkové alebo inak povedané – vody z povrchového odtoku. A keďže sa neustále stavia a buduje, jestvujúce verejné kanalizácie kapacitne nestačia.
Kanalizácia je budovaná ako gravitačná, odpadová voda samospádom odteká z vedľajších stôk do hlavných zberačov. Problém nastane, keď sa systém preťaží a dôjde ku spätnému toku, voda z kanalizácie sa môže cez prípojku dostať až späť k nehnuteľnosti.
„Pri jednotných stokových sieťach, kde sú do jedného potrubia zaústené aj splaškové odpadové vody aj vody z povrchového odtoku, býva častým problémom preťaženie kanalizácie z dôvodu prívalových alebo dlhotrvajúcich dažďov,“ vysvetľuje vedúca kancelárie Asociácie vodárenských spoločností (AVS) Ing. Ivana Mahríková, PhD, EUR ING. Takéto situácie už podľa nej nastali nielen v mnohých slovenských mestách, ale aj inde v Európe práve počas extrémnych zrážkových udalostí.
„Stokové siete sa v minulosti už pri návrhu vždy dimenzovali s rezervou. Výhľadovo sa uvažovalo o náraste počtu obyvateľov a s rezervou sa počítalo aj pri stanovení množstva vôd z povrchového odtoku. Čo však nedokázali naši predchodcovia presne odhadnúť, to bol odtokový koeficient, ktorý závisí od priepustnosti podložia. Tým, že vo väčších mestách pribudlo veľa nových budov, ciest a parkovísk, zvýšil sa aj odtokový koeficient. S nárastom tohto koeficientu priamo súvisí aj zvýšenie množstva vôd z povrchového odtoku vtekajúcich do verejnej kanalizácie. Musíme si ale uvedomiť, že obnovou alebo rozšírením verejnej kanalizácie v jednom úseku vedenia problém nevyriešime, len ho posunieme o úsek nižšie, kde časom nastane ten istý problém,“ vysvetľuje šéfka kancelárie AVS.
Spolupracovať musia všetci
Situácia by sa mala riešiť systémovo, na celom procese sa však musia podieľať všetci zúčastnení, nielen VVS, a.s. a ostatné vodárenské spoločnosti, „ale aj štát, mestá, obce, ktorým by malo záležať na kvalite života obyvateľov. V mestách sa znižuje vlhkosť vzduchu, dochádza k ich otepľovaniu, zvyšuje sa prašnosť a vzrastá vplyv alergénov na ľudský organizmus. Mestá sa stávajú doslova horúcimi ostrovmi. Všetky vodozádržné opatrenia by odľahčili stokovú sieť a zároveň zlepšili životné prostredie vďaka vyparovaniu, čím by sa zvýšila vlhkosť,“ dodáva Ing. Mahríková.
4,8 % povrchu Slovenska pokrývajú nepriepustné plochy
Ide o zastrešené povrchy, betónové, asfaltové či zhutnené plochy. Tie neumožňujú dažďovej vode vsakovať do podzemných vrstiev, čo spôsobuje zrýchlený odtok zrážkových vôd do systémov verejných kanalizácií.
„V čase extrémnych prívalových dažďov bývajú kanalizácie hydraulicky preťažené, ich retenčná kapacita sa rýchlo vyčerpá a dochádza ku zaplavovaniu objektov na stokovej sieti. Hladina vody v korytách riek stúpa, pri dlhodobých zrážkach dochádza k záplavám. Skúsenosti z posledných desaťročí ukázali, že vplyvom klimatických zmien dochádza čoraz častejšie k extrémnym výkyvom počasia a s tým spojeným výskytom dažďových udalostí s vysokou výdatnosťou. Práve z týchto dôvodov nie je možné spoliehať sa len na retenčnú kapacitu stokových sietí a čistiarní odpadových vôd. Je potrebné vytvoriť vhodný systém na zachytávanie a zdržanie zrážkových vôd v intraviláne obcí. Tento systém by plnil dvojjedinú úlohu: Chránil by urbanizované sídla pred povodňovými vlnami v čase dlhodobých dažďov a v čase sucha vytváral zdroje vlhkosti pre mestá, čím by sa zlepšilo životné prostredie pre obyvateľov.“
Ako vždy. Peniaze
Áno, toto nesmieme vynechať. Reč je totiž o spoplatnení odvádzania a čistenia vôd z povrchového odtoku. Obyvatelia, ale aj samotné mestá a obce sa často bránia platbám za odvedenie týchto vôd, argumentujúc tým, že nebudú predsa platiť za to, že veľa prší.
Minulosť je však za nami, máme tu úplne inú situáciu, viac už Ing. Mahríková: „Pred rokom 1989 bolo bežnou praxou, že prevádzkovatelia kanalizácií odpúšťali platby za odvedenie vôd z povrchového odtoku. Vodárenské spoločnosti, ako štátne podniky, boli dotované zo strany státu. Súčasní prevádzkovatelia verejných kanalizácií, to sú akciové spoločnosti, ktoré fungujú ako klasické obchodné spoločnosti. Nie sú podporované zo štátnej kasy a preto im za služby, ktoré poskytujú, musíme platiť. Náklady za zneškodnenie vôd z povrchového odtoku by sa dali rapídne znížiť využívaním vodozádržných opatrení. Občania by tak ušetrili nielen svoje peniaze, ale by aj zlepšili životné prostredie, v ktorom sa pohybujú.“
Podľa §2 zákona o vodách číslo 364/2004 Z. z. vodou z povrchového odtoku je voda zo zrážok, ktorá nevsiakla do zeme a ktorá je odvádzaná z terénu alebo z vonkajších častí budov do povrchových vôd a do podzemných vôd. Komunálnou odpadovou vodou je voda zo sídelných útvarov obsahujúca prevažne splaškovú odpadovú vodu; môže obsahovať priemyselnú odpadovú vodu, infiltrovanú vodu a v prípade jednotnej stokovej siete alebo polodelenej stokovej siete aj vodu z povrchového odtoku. Zákon o verejných vodovodocha verejných kanalizáciách č. 442/2002 Z. z. v § 28, odsek 8 hovorí jasne, že právo na stočné vzniká vtokom odpadových vôd do verejnej kanalizácie.
Z uvedeného vyplýva, že akýkoľvek druh vody, ktorá vtečie do verejnej kanalizácie, sa považuje za vodu odpadovú a v tomto zmysle s ňou treba nakladať. Takže aj vody z povrchového odtoku, ktoré sú odvádzané verejnou kanalizáciou sú odpadovými vodami. A za ich čistenie sa musí platiť.
