Vianočná premiéra Rostislava Čadu mimo Brna

Pre trénera hokejistov HC Košice Rostislava Čadu boli tieto sviatky výnimočné. Po prvý raz netrávil Vianoce s manželkou v rodnom Brne. Pani Vítězslava Čadová pricestovala do nášho mesta, aby si užili Štedrý deň netradične.

Na budúci rok oslávia manželia Čadovci 40 rokov spoločného života. Vždy si Vianoce vychutnávali v rodinnom kruhu v Brne. Termíny zápasov našej hokejovej ligy ich tradíciu narušili.

„Vianoce sme mali s manželkou doposiaľ len doma, na Morave. Aj keď som pôsobil vo Švajčiarsku, hokejový kalendár mi umožnil dostať sa domov. Pamätám sa, že ešte 23. decembra sme hrali v Berne o 19.45, po zápase som sadal do auta a celú noc cestoval, aby som mal štedrú večeru v Brne. Teraz slovenská liga čosi v mojom živote zmenila,“ s úsmevom uviedol Rostislav Čada. Jeho zverenci dnes o 17.30 privítajú v Steel aréne Martin.

Manželka prišla už 18. decembra

Keď s oceliarmi v októbri podpisoval kontrakt, neštudoval rozpis zápasov. „Vtedy som to neriešil. No keď som plánoval tréningy na vianočné obdobie, hneď som vedel, že to budú moje prvé Vianoce mimo domova. Ale žiadny problém, deti máme už veľké a manželka za mnou pricestovala už 18. decembra. Keď som jej povedal, že na Vianoce ostávam v Košiciach, okamžite zareagovala, že príde za mnou.“

Zákusky v predstihu

Zázemie na „tance“ v kuchyni nemala pani Čadová v Košiciach rovnaké ako doma, takže to s manželom vyriešili komfortnejšie. „Dva týždne pred sviatkami sme mali voľný víkend, tak som sa zastavil doma. Už bolo napečené, takže vianočné zákusky som bral do Košíc autom, aby ich manželka nemusela ťahať vlakom. U mňa by ani nebolo možné pripraviť všetko, ako je zvyknutá, kopec vecí by sme museli nakúpiť, tak sme využili iné možnosti.“

Rostislav Čada po prvý raz v živote pozval manželku na štedrú večeru do reštaurácie. „Nielenže sme neboli doma, ale dokonca našu kuchyňu vymenili za reštauračnú. Ale dobre nám po večeri padla prechádzka po Košiciach,“ našiel pozitívum v nezvyklom riešení. Samozrejme, vianočnú výzdobu si zaobstarali.

Bez voľného dňa

Na Štedrý deň i 25. decembra sa oceliari potili na tréningoch. A na Druhý sviatok vianočný cestovali od rána na zápas v Piešťanoch. Domov si priviezli tri body za víťazstvo 2 :1.

„Pre nás to boli normálne pracovné dni. Fanúšika nezaujíma, že je obdobie Vianoc. A my predsa máme svoje ciele, chceme získavať body, podávať dobré výkony,“ podotýka ambiciózny tréner, ktorý nechcel vidieť šalátovo-kapustnicový pohyb svojich zverencov. „Hráči deň pred stretnutím musia trénovať. Chceme mať svedomie čisté, že sme pre úspech spravili úplne všetko, bez ohľadu na to, ako to dopadne.“

Rodinná štafeta

Tréner oceliarov má 38-ročnú dcéru Evu a 36-ročného syna Rostislava. Tí po prvý raz nesviatkovali s rodičmi.

„Na Vianoce sme sa predtým zišli vždy. Rešpektovali sme to, že aspoň na sviatky má byť rodina pokope. Pokračovali sme v tradícii, ktorú zaviedli naši rodičia. Jedálny lístok sa riadil podľa môjho otca, podávala sa rybacia polievka, kapor, zemiakový šalát a rezeň. A keďže večer bol dlhý a my sme raz do roka –  na Vianoce – ostávali u rodičov prespať, tak moja mamka chystala aj studenú misu, keďže sme posedeli a popíjali dlhšie.“

Toto sa opakovalo dlhé roky a Rostislav Čada s manželkou prevzali štafetu, keď začali  k nim na sviatky prichádzať deti s vnúčatami.

Spomienka na slávnostnú večeru v jihlavských kasárňach

Rostislav Čada si spomenul ešte na jedny Vianoce, ktoré strávil v zelenej rovnošate a mimo domova, ešte ako slobodný mládenec. Bol vtedy ako hráč na dvojročnej vojenčine v Dukle Jihlava.

„Dvadsiateho piateho decembra sme ráno odchádzali na turné zápasov do západného Nemecka. V kasárňach malo celé hokejové mužstvo štedrú večeru, na ktorú prišiel aj náš tréner a súčasne veliteľ Jaroslav Pitner. Po večeri nám už v civile dovolil odísť z kasární do vtedajšieho jihlavského Grand hotela, kde sme si mohli posedieť. Veril, že neurobíme žiadny prúser. Ráno sme vyrazili do Nemecka a z turné sme sa vrátili všetci. Nestalo sa mi, že by niekto z nášho zájazdu emigroval. Hoci cestou domov na hranici od colníka neraz zaznela otázka: Koľko sa vás nevrátilo?“

Foto 1: Veronika Janušková

Foto 2: TASR