Posledná stranícka schôdza

Vstup do Komunistickej strany nebol pred Novembrom 1989 taký jednoduchý, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Samozrejme, ak ste neboli príslušníkom vládnucej robotníckej triedy, ale „iba“ inžinierom, lekárom, alebo právnikom. 

Do Komunistickej strany niektorí vstupovali z presvedčenia, ďalší z lenivosti. Pozdrav Česť práci však súdruhovia vykrikovali nahlas, kde sa len dalo, a niektorí zasa s nádejou, že práve oni budú v nomenklatúrnych štruktúrach a takpovediac pri koryte. Pri prijatí sa postupovalo podľa vopred stanoveného kľúča – na určitý počet ľudí „od lopaty“ bol jeden študovaný. A tak sa, paradoxne, stalo, že niektorí ľudia s vzorovým kádrovým profilom sa k červenej knižke vôbec nedostali, iných, radových členov strany, po Novembri ´89 dokonca povýšili. Aj proti ich vôli…

Výmena stráží

Po 17. novembri 1989 na uliciach v celom Československu demonštrovali státisíce ľudí za zrušenie vedúcej úlohy Komunistickej strany v spoločnosti a zmenu politického systému. V stredu 22. novembra poslucháči košických vysokých škôl vyzývali predstaviteľov mesta a kraja na otvorený dialóg. O dva dni neskôr už predniesli svoje požiadavky na verejnom zhromaždení na Leninovej ulici. 

Marxisti na straníckych schôdzach horlivo uvažovali, ako opäť presvedčiť občanov, že práve oni sú tí jediní, ktorí tu musia vládnuť minimálne ešte ďalších štyridsať rokov. 

„Kto je za, aby bol súdruh Rándob zvolený za predsedu našej základnej organizácie? Je mladý, perspektívny a práve takým treba dať šancu,“ zaznelo na straníckej schôdzi v jednej košickej strednej škole od predsedníckeho stola. Bolo to len pár dní po zásahu policajných zložiek proti študentom na Národnej triede v Prahe…

Na celú zborovňu bol počuť hlboký výdych už bývalého predsedu, ktorý sa tak elegantne zbavil svojej desaťročnej straníckej minulosti v čele školy. „Ja som proti,“ ohradil sa súdruh, ktorému bola vyslovená, akože inak, jednoznačná podpora. 

„Ty o sebe nemôžeš hlasovať. Blahoželáme ti k zvoleniu,“ boli slová, ktoré nádejný predseda strany počul ako prvé. „A v nedeľu pôjdeš do Bieleho domu na Terasu, je tam schôdza všetkých šéfov základných organizácii komunistickej strany v našom meste,“ dodal s úškrnom už bývalý predseda.

Nekonečné rokovanie

V zasadačke dnešného magistrátu sa v nedeľu 26. novembra 1989 konalo mimoriadne rokovanie strany. Mestský výbor KSS (MV KSS) vyjadril znepokojenie s vnútropolitickou situáciou. Zároveň vyzval komunistov na podporu ÚV KSČ. 
Za predsedníckym stolom sa v priebehu tridsaťhodinového rokovania vystriedala minimálne dvadsiatka rečníkov. Väčšinu z nich ľudia poznali iba z televízie alebo z prvomájových tribún. Ale nikto z nich neprišiel s nápadom, čo robiť s tými nespokojnými občanmi protestujúcimi na Leninovej, dnešnej Hlavnej ulici. 

V pondelok 27. novembra sa už konal generálny štrajk, ktorý prerástol do mohutnej manifestácie pred Štátnou vedeckou knižnicou. Podvečer toho istého dňa súdruh Rándob zvolal na škole členskú schôdzu strany. „Tak povedz, čo máme robiť, aké sú príkazy zhora,“ pýtali sa učitelia predsedu, ktorý sa práve vrátil z rokovania MV KSS. „Neviem, ako vy, ale ja končím,“ povedal mladý, už bývalý člen strany a hodil na stôl červenú knižku. 

Aký symbolický koniec straníckej schôdze, ktorá sa nikdy ani nemala začať. Na chodbe medzi študentmi sa k nemu pridal kolega a ticho povedal. „Radšej si si ju mal nechať, čo keď sa niekde po rokoch objaví na inej schôdzi a v úplne inej súvislosti,“ žmurkol a poklepal sa po náprsnom vrecku.