Kolíska výtvarných talentov oslavuje šesťdesiatiny

Základná umelecká škola – Výtvarný odbor Kováčska 43, patrí k najstarším existujúcim inštitúciám, ktoré poskytovali a poskytujú v Košiciach deťom a mládeži možnosť výtvarného vzdelania. Už 60 rokov otvára svoje brány a ateliéry pre citlivých a talentovaných jedincov, aby podchytila ich záujem a formovala ich vlohy, kreativitu a výtvarnú fantáziu.

Jubilejnou výstavou v Kuntshalle k 60. výročiu existencie chcela škola verejnosti predstaviť svoju doterajšiu históriu, výsledky dlhoročného snaženia generácií žiakov a pedagógov, ale i súčasnú úroveň výchovnovzdelávacieho procesu. „Na základe odozvy od rodičov, žiakov a kolegov máme pocit, že naša škola sa naďalej rozvíja a kvalita neklesá. Potvrdzuje sa to vysokým počtom úspechov alebo prijatých žiakov na vysoké školy. Dôkazom toho je aj minulý rok, v ktorom z 18 absolventov sa 12 žiakov dostalo na vysoké školy s umeleckým zameraním,“ bilancuje riaditeľ ZUŠ Marko Bačo.

Tradícia výtvarných škôl

ZUŠ v Košiciach bola založená v roku 1959 pod názvom Základná výtvarná škola a sídlila na Moyzesovej ulici č. 8. Jej zakladateľom a prvým riaditeľom bol košický výtvarník Miroslav Milan. Škola začala plniť svoje poslanie a nadviazala na slávnu tradíciu košických výtvarných škôl Ľudovíta Čordáka, Elemíra Halásza-Hradila a Eugéna Króna. Tie v priebehu 1. polovice 20. storočia formovali a vychovali také osobnosti slovenského výtvarného umenia, ako I. Oravec, J. Jakoby či J. Ilečko. Pedagogický kolektív v začiatkoch tvorili známe košické osobnosti, ako Ľudovít Feld, Alexander Eckerdt, Michal Petrek, či Július Hegyessy.

Dochádzka, disciplína a pracovitosť

Mnohí absolventi sa aj po skončení školy presadili vo výtvarnom smere. Jedným z nich je aj košický architekt František Kaločay, ktorý si na najlepšie časy zaspomínal so svojou spolužiačkou, bývalou učiteľkou Školy úžitkového výtvarníctva v Košiciach, Editou Szabadovou. 

Nábor prvých žiakov do prvého ročníka ZUŠ na Moyzesovej ulici sa robil priamo na základných školách v roku 1958. „Učitelia kreslenia mali vybrať žiakov, ktorí sa výraznejšie výtvarne prejavovali. My sme za tým videli šancu uliať sa zo školy, tak sme do toho išli,“ smeje sa Kaločay. V jednoduchej triede so skromným výtvarným vybavením sa stretli siedmi žiaci, ktorých učil vtedajší riaditeľ Miroslav Milan. „Dochádzka, disciplína a pracovitosť – to vyžadoval náš učiteľ Mirko Milan, ktorý bol na nás naozaj prísny. V tom čase sme mali na vysvedčení dokonca ešte aj známku zo správania,“ spomína Szabadová.

Čierny od pece

Na druhej strane však zažili v triede množstvo úsmevných chvíľ. „S blížiacu zimou sme chceli zakúriť v kachľovej peci. Oheň sa nechcel uchytiť, tak sme tam naliali trocha terpentínu a zrazu sme boli všetci čierni,“ spomína so smiechom košický architekt, ktorý sa aj vo voľnom čase venuje perokresbe alebo artdecu. 

Absolventom školy je aj námestník primátora Marcel Gibóda. Medzi známe absolventky patria aj dcéry košickej sochárky Márie Bartuszovej, akademické sochárky Anna a Veronika Bartuszové.

Priestor na komunikáciu

Podla riaditeľa sú žiaci, ktorí na školu prichádzajú stále rovnakí. „Deti sú stále šikovné, všetko však závisí od toho, ako dieťa inšpirujete a motivujete. Aby ste neboli jeho mentor, ale človek, ktorý ho vypočuje,“ hovorí Bačo, ktorý priestory školy berie ako priestor na komunikáciu medzi študentmi a pedagógmi. „U nás majú čas aby sa vyrozprávali medzi spolužiakmi a otvorili témy, ktoré doma možno nerozoberajú a v škole na to nie je čas. Žiaci v nás nachádzajú partnerov na rozhovory o športe, kultúre, umení a spoločenskom dianí. Neskôr naši absolventi chodia za nami aj so svojimi dielami a výsledkami a spätne tak inšpirujú oni nás,“ dodáva riaditeľ. 

Podľa jeho slov niektorí žiaci aj po skončení hodiny ostávajú a kreslia ďalej. „Sú prípady kedy žiak príde nachladený so šálom na krku. Do školy nejde, ale tu príde so slovami ´tu som chcela prísť´,” dodáva riaditeľ.

foto: Veronika Janušková