Koľko minie priemerný Slovák ročne v reštauráciách?

Priemerný Slovák nechá v reštaurácii, kantíne, kaviarni či v bare približne 500 eur ročne.

Uviedla to v analýze Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, s odvolaním sa na najaktuálnejšie údaje Eurostatu a Štatistického úradu SR.

Slováci v roku 2018 prejedli „mimo domu“ spolu 2,7 miliardy eur. V prepočte na jedného obyvateľa to ročne znamená 500 eur. Stravovanie v reštauráciách, kantínach, ale aj návštevy kaviarní, barov či čajovní tak uberajú Slovákom z ich rodinných rozpočtov 5,4 %. Na hrubom domácom produkte (HDP) mali výdavky na stravovacie služby 3 % podiel.

„V roku 2008 minuli našinci na stravovanie mimo domova 2,2 miliardy eur, čo v prepočte na obyvateľa predstavovalo 400 eur ročne. Desaťročie dozadu tieto výdavky predstavovali z celkových výdavkov domácností 5,9 % a na HDP krajiny sa podieľali 3,3 %,“ porovnala Sadovská.

Aj v prípade výdavkov na stravovacie služby podľa nej existujú na Slovensku regionálne rozdiely súvisiace s výškou príjmov, mierou nezamestnanosti a celkovo životnou úrovňou. S nárastom cien potravín, ale aj energií idú ruka v ruke aj vyššie ceny za stravovanie mimo domova.

Na Slovensku sa za posledných 10 rokov zvýšila výmera a dostupnosť stravovacích zariadení. „V roku 2017 bol počet miest za stolom v pohostinstvách na úrovni 104-tisíc. Oproti roku 2007 ide o neprehliadnuteľný 51-percentný nárast, nakoľko vtedy bol počet miest za stolom vykázaný na úrovni 69-tisíc. Najviac možností stravovania sa mimo domova ponúkajú reštaurácie a jedálne so samoobsluhou, spolu vyše 70-tisíc miest,“ vyčíslila analytička.

Dôvod rastúceho trendu

Jedným z dôvodov rastúceho trendu je podľa Sadovskej zvýšenie počtu nákupných centier a komerčných administratívnych budov, predovšetkým v hlavnom meste, ale aj v ostatných krajských či okresných mestách. Nákupné a biznis centrá ponúkajú okrem nakupovania a kancelárskych priestorov aj možnosť stravovania sa či posedenia pri káve.

„Rozdiely vo výdavkoch na stravovacie služby sú v jednotlivých ekonomikách EÚ neprehliadnuteľné.

Kto míňa najviac? 

Najvyššie sumy za stravovanie mimo svojho domova vynakladajú v prepočte na obyvateľa Íri (2 880 eur), nasledujú Rakúšania (2 430 eur) a Španieli (2 020 eur),“ priblížila.

Naopak, najmenej nechávajú ročne v reštauráciách, baroch či kaviarňach Rumuni (120 eur), Poliaci (220 eur) a Bulhari (230 eur). „V rámci V4 viac ako my nechali v roku 2018 v stravovacích zariadeniach v prepočte na obyvateľa Česi (620 eur), ale aj Maďari (510 eur),“ doplnila analytička.

Sadovská dodala, že za posledné desaťročie sa najvýraznejšie zvýšili výdavky na stravovacie služby (v eurách v prepočte na obyvateľa) v Litve, Bulharsku a na Malte, a to viac ako dvojnásobne. Naopak, Rumuni zaznamenali pokles týchto výdavkov, a to o 8 %. V EÚ aj eurozóne za posledných desať rokov narástli výdavky na stravovacie služby zhodne o 22 %.