Rátal s tým, že raz to príde

Nič netrvá večne. Aj pôsobenie hokejistu Richarda Jenčíka v klube, v ktorom vyrastal odmalička, sa končí. Tridsaťjedenročný útočník strávil v podstate celú doterajšiu kariéru v Košiciach. S HC však kontrakt na ročník 2016/2017 nepodpísal, hľadá si nového chlebodarcu.

V uplynulej sezóne bol so 43 kanadskými bodmi (12 gólov a 31 asistencií) štvrtým najproduktívnejším hráčom HC Košice, o bod viac získali Bicek s Vargom, najviac kanadských bodov dosiahol Bartoš (49). Richard Jenčík si obliekal košický dres od detstva.

S výnimkou pár stretnutí v drese Prešova, Kežmarku, Humenného, Trebišova, Bardejova (tie boli farmou HC) bol verný len jednému klubu. Oceliari sú v spoločnej príprave už nejaký ten deň, no Jenčíka sa to netýka.

Podmienky neboli kameň úrazu

„Po sezóne som rokoval s pánom Bakošom. Vyzeralo to tak, že sa dohodneme. Ale potom mi bolo povedané, že kostru tímu si skladal tréner a tam už nefigurujem. Šéf klubu mi tlmočil, že možno sa to ešte zmení, že keby niečo, tak by sa mi v lete ozvali. No ja nemôžem čakať trebárs do júla. Pochopiteľne, hľadám si niečo iné, musím sa predsa nejako zariadiť,“ povedala nám dlhoročná košická 25-ka R. Jenčík.

Rišo tvrdí, že rozhodnutie klubu nestálo na podmienkach, na ktorých by sa nevedeli dohodnúť. „Toto určite nebol kameň úrazu. Stále sme našli spoločnú reč. Stalo sa, že som prikývol aj na slabšie podmienky, lebo som chcel ostať doma. Ak by so mnou rátali, dohodli by sme sa isto.“

Možno sa raz vráti

Osem sezón po sebe si zahral v extraligovom finále, získal päť majstrovských titulov, hoci naposledy len bronz. Bol v pozícii hokejovej včeličky, roky trpezlivo čakal na chvíľu, kým bude zaradený medzi vyťažovaných hráčov a v posled
ných sezónach patril pravidelne medzi najproduktívnejších.

„Rátal som s tým, že raz môže prísť tá chvíľa, k akej došlo teraz. Aj manželke som stále vravel, že jeden hráč len veľmi ťažko vydrží v jednom mužstve celú kariéru. Priznám sa, ani veľmi nepoznám hráča, ktorý by bol spätý s jedným klubom od malička až do hokejového dôchodku. Samozrejme, bol som rád, že som doma, v klube, ktorý dobre funguje, má zázemie. Preto ma to ani inde neťahalo. Teraz prišla nová situácia, ale ktovie, možno sa ešte v budúcnosti do Košíc vrátim.“

Verí, že zmena mu pomôže

Po prvý raz v živote sa začal zapodievať tým, kde by v budúcnosti mohol strieľať góly. „Už sú nejaké veci rozrobené. Nechcem však predbiehať, ale ani to naťahovať. Aj s manželkou zvažujeme, čo by bolo najrozumnejšie. Určite nechcem odísť tisícky kilometrov od Košíc,“ vraví Rišo, ktorý bol roky pokladníkom košickej kabíny. Ktovie, kto po ňom prevezme hráčsku kasu… Sám je zvedavý, ako sa dokáže adaptovať v novom prostredí. Roky bol zvyknutý na istý stereotyp. „Vraví sa, že zmena zvykne hráčovi pomôcť. Chcem veriť, že i u mňa tomu bude tak.“

Po prvý raz individuálna príprava

V HC Košice zažíval Richard Jenčík leto čo leto spoločnú prípravu. Až po tridsiatke skúša individuálne tréningy, hoci ani na nich nie je úplne sám. „Trénujem s Lacom Nagyom, Jirkom Bicekom a Tomášom Halászom. Vytvorili sme malú skupinku, ale nie je to zase taká kolektívna príprava, na akú som bol roky zvyknutý. Je to iné, pre mňa celkom nové. Takto si tréningy prispôsobím svojim špecifikám. Ale s tímom som zažíval viac súťaživosti medzi hráčmi. Makať sa však musí, bez kondičky sa potom na ľade hráč trápi. A ja robím všetko, aby som bol pre nového zamestnávateľa čo najlepšie pripravený a presvedčil ho o svojich kvalitách.“

Foto: Veronika Janušková