Prečo museli zomrieť vojaci? Zlyhanie pilotov časť pozostalých odmieta
Za najhoršiu tragédiu, ktorá v novodobých dejinách postihla Slovensko, je považovaná havária vojenského lietadla An-24 z 19. januára 2006. Zahynulo pri nej 41 vojakov a jeden civilný pracovník ministerstva obrany. Časť pozostalých sa nedokáže zmieriť s oficiálnym výsledkom vyšetrovania, podľa ktorého bola havária výsledkom ľudského zlyhania posádky lietadla.
Lietadlo An-24, ktoré vyštartovalo z kosovskej Prištiny, narazilo v tme za priaznivých meteorologických podmienok pri pristávacom manévri do zalesneného kopca Borsó medzi obcami Hejce a Telkibánya v Maďarsku. Zo všetkých slovenských účastníkov medzinárodnej misie KFOR, ktorí boli na palube lietadla, prežil s ťažkými zraneniami len jeden vojak. Ostatní v troskách lietadla zahynuli.
[ad][/ad]Záver vyšetrovacej komisie
Trosky havarovaného lietadla previezli z miesta havárie na leteckú základňu do Prešova, kde ich odborníci podrobili dôkladnému vyšetrovaniu. Podľa oficiálne zverejnených informácií dospeli vyšetrovatelia k záveru, že nešťastie spôsobilo „zlyhanie ľudského faktora“.
Podľa vyšetrovacej komisie lietadlo namiesto toho, aby letelo údolím Hornádu, zamierilo východnejšie ponad kopce Zempléni-hegység. Vyšetrovatelia konštatovali, že okrem toho nemalo správne nastavený rádiový výškomer a posádka zle odhadla prechod z prístrojového na vizuálne priblíženie k letisku v Košiciach.
Iná príčina?
Časť rodín nebohých vojakov sa však ani po 14 rokoch nevie zmieriť s oficiálnym výsledkom vyšetrovania. V roku 2017 založili občianske združenie s názvom An-24 (5605) Hejce, ktorého cieľom je podpora a rozvíjanie aktivít na celoštátnej i nadnárodnej úrovni v oblasti pomoci pozostalým po obetiach tragickej havárie. „Združenie bude tiež presadzovať obnovenie vyšetrovania havárie,“ píše sa v stanovách.
Aktivista Ivan Katrinec, otec jedného z nebohých vojakov, Ľudovít Orlický s manželkou a ďalší členovia združenia zbierajú informácie a dôkazy, ktoré nasvedčujú, že príčiny havárie mohli byť iné, ako uvádzajú oficiálne zdroje, teda ľudská chyba. Hovoria skôr, že nešťastie zapríčinila technická chyba lietadla.
Dostupné zdroje
„Máme k dispozícii dôkazy z technickej oblasti, ktoré sa týkajú opráv, údržby a modernizácie lietadla, ale i poznatky o problémoch počas jeho prevádzky a letov, ako i o problémoch pred posledným letom a počas neho. Tieto skutočnosti však nechcem bližšie konkretizovať, pretože budú súčasťou podania na medzinárodný súd,“ hovorí Ľ. Orlický.
Spomínané dôkazy vychádzajú podľa neho z viacerých zdrojov, ktoré pozostalí získavali postupne, predovšetkým počas posledných asi dvoch rokov. Sú to oficiálne dostupné a poskytnuté dokumenty o priebehu vyšetrovania a jeho výsledkoch, výpovede, posúdenia a analýzy odborníkov z oblasti letectva, ale i z iných oblastí, výpovede očitých svedkov i pozostalých. Napríklad z maďarského spisu majú potvrdené, že hlasový záznamník z lietadla bol nájdený a odovzdaný slovenskej strane. Tá však tvrdí, že hlasový záznamník nemá.
Utajené časti spisu
Časť vyšetrovacieho spisu o tragickej udalosti je stále v režime utajenia. Týka sa to predovšetkým výpovedí svedkov, technických expertíz, lekárskych správ či záverov vyšetrovania. Už v roku 2016 žiadal aktivista a člen združenia Ivan Katrinec, aby ministerstvo obrany spis odtajnilo. Generálny prokurátor Jaromír Čižnár vtedy odporučil ministrovi obrany Petrovi Gajdošovi, aby zvážil dôvodnosť ďalšej potreby ochrany informácií v určenom stupni utajenia.
Vedenie rezortu obrany však utajenú časť spisu odmietlo odtajniť, pretože následkom neoprávnenej manipulácie by mohlo dôjsť k poškodeniu záujmov ministerstva alebo Slovenskej republiky. „Stupeň utajenia spisu však nebráni ďalšiemu vyšetreniu tejto udalosti,“ povedal na spomienkovej slávnosti pred niekoľkými dňami minister Gajdoš.
[ad2][/ad2]Cesta zarúbaná
Kontakty s kompetentnými orgánmi, trestné oznámenia, protesty ani žiadosti o rokovania podľa Orlického neviedli k žiadnym výsledkom, ani rozumným vysvetleniam. „Pochopili sme, že na Slovensku nikdy nedosiahneme naše ciele. Preto pripravujeme žalobu proti Slovenskej republike vo veci zabitia 42 občanov republiky na medzinárodný súd, ktorá bude podaná v blízkej dobe,“ hovorí sklamaný otec vojaka, ktorý bol jednou z obetí havárie lietadla.
Lietadlo Antonov An-24 vzdušných síl Slovenskej republiky, ktoré bolo vyrobené v roku 1969, vzlietlo 19. 1. 2006 z letiska v kosovskej Prištine o 17.15 hod. Prílet na letisko v Košiciach bol naplánovaný na 19.40 hod. Len 10 minút predtým, vzdušnou čiarou len 20 km od Košíc, na maďarskom území lietadlo havarovalo. Na mieste nehody, v ťažko prístupnom teréne a v mraze, našli záchranári iba jediného živého – vtedy 27-ročného nadporučíka Martina Farkaša, ktorý bol transportovaný do košickej nemocnice. Na Slovensku bol po nehode 24-hodinový štátny smútok. Rozlúčka s plnými vojenskými poctami sa konala za účasti tisícok ľudí v prešovskej mestskej hale. Na pohreb obetí havárie pricestoval aj generálny tajomník NATO. Slovenský minister obrany Juraj Liška podal demisiu. Vyšetrovanie stanovilo ako pravdepodobnú príčinu havárie zlyhanie ľudského faktora. Po viac ako desiatich rokoch sa však pozostalí dožadujú nového vyšetrenia havárie pre podozrenia, že závery vyšetrovania nie sú správne a neboli vzaté do úvahy všetky dôkazy. Tomu nasvedčuje aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorý nepotvrdil vinu pilota a Ozbrojené sily SR priznali, že za „poškodenie zdravia“ pilota kapitána Norberta Kumančika nesú zodpovednosť z 80 percent. Zdroj: wikipedia
Nové skutočnosti ministerstvo ani prokuratúra nevidia
Pozostalí po obetiach tragickej havárie vojenského lietadla sa snažia zistiť pravdu o nešťastí už od roku 2015, teda viac ako dva roky pred vznikom občianskeho združenia An-24 (5605) HEJCE.
„Vykonali sme mnoho rôznych krokov, posielali sme listy generálnemu prokurátorovi, krajským prokurátorom, bývalému prezidentovi, terajšej prezidentke, premiérovi aj ministrovi obrany. Posielali sme trestné oznámenia na generálnu prokuratúru, podnikali sme právne kroky na odtajnenie spisového materiálu a obnovenie vyšetrovania havárie,“ vyratúva Ľudovít Orlický zo spomínaného združenia.
Aký bol technický stav lietadla
Zatiaľ posledným pokusom bol podnet aktivistu Ivana Katrinca z októbra 2016 na Generálnu prokuratúru SR pre podozrenie, že vyšetrovanie bolo zmanipulované a viaceré podstatné informácie týkajúce sa najmä technického stavu lietadla boli zamlčané. Práve spomínané skutočnosti majú byť v tajnej časti spisu.
„Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v rámci piatich podaní opakovane preskúmala postupy a rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, pričom nezistila dôvod na obnovu konania. Generálny prokurátor sa zároveň niekoľkokrát písomne obrátil na ministra obrany, aby zvážil odtajnenie časti vyšetrovacieho spisu,“ tvrdí hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR Andrea Predajňová.
Zásadné informácie
Ministerstvo obrany sa bráni, že o výsledku vyšetrovania rozhodli orgány činné v trestnom konaní. „Pozostalým nič nebráni, aby podali na príslušné miesta návrhy na otvorenie ďalšieho riešenia a preskúmania tejto záležitosti. Pokiaľ tam však nie sú nové zásadné informácie, ktoré by oprávnili ďalšie vyšetrovanie, tak to nie je možné,“ povedal na pietnom stretnutí pri príležitosti 14. výročia tragédie pri pomníku v obci Hejce pred niekoľkými dňami minister obrany Peter Gajdoš.
[ad3][/ad3]
