Medzinárodný maratón mieru po 21 rokoch vyhral Slovák. Košičan skončil druhý
AKTUALIZOVANÉ
Víťazom 97. ročníka Medzinárodného maratónu mieru sa stal Slovák Marek Hladík. V redukovanom štartovom poli triumfoval v osobnom rekorde 2:26:08 hod. a okrem prvenstva získal aj titul majstra Slovenska. Meno slovenského vytrvalca bude navždy zvečnené na žulovom pylóne pod sochou maratónca v Košiciach. Práve 29-ročný Bratislavčan sa zaradil do plejády víťazov Medzinárodného maratónu mieru, pričom v jeho 97-ročnej histórii je iba piaty Slovák s prvenstvom.
„Stále tomu nemôžem uveriť, je to sen. V Košiciach sa vždy stretáva veľmi silná konkurencia kenských a etiópskych bežcov a ja som si nevedel predstaviť, že tu budem niekedy bežať o popredné miesto. Teraz som víťaz,“ poznamenal Hladík.
164 mužov a 24 žien
Na štart sa napokon postavilo 164 mužov a 24 žien. Redukovaný počet účastníkov znamenal takmer istotu slovenského víťazstva, keďže v štartovom poli bolo iba minimum zahraničných bežcov.
Práve Hladík patril k najväčším favoritom. V Košiciach využil neúčasť afrických vytrvalcov a aj neúčasť slovenskej jednotky Tibora Sahajdu, ktorý sa pripravuje na preteky v Poľsku. Víťaz mal v cieli čas 2:26:08 a svoj osobný rekord z MMM 2018 zlepšil o 2:34 min.
„Po taktickej stránke som to spravil veľmi dobre. Vedel som, že sa treba občerstvovať a viacerí tak nerobili. Mne vyhovovalo bežať v 10 okruhoch, pretože v okruhoch som trénoval na košickom sídlisku Nad jazerom. Pekne som si to prepočítal a kontroloval som situáciu. Nesplašil som sa ani pri úniku Ivaniutu, pretože po bratislavskom polmaratóne som vedel, že prepáli tempo. Tentoraz som nemal žiadnu krízu,“ povedal Hladík.
V cenné prvenstvo pretavil svoju siedmu účasť na maratónskej trati a nadviazal na tohtoročné úspechy. V Bratislave triumfoval v polmaratóne (čas 1:08:32 h) a osobné rekordy si spravil aj na menších tratiach. Zverenec kanadského trénera Reida Coolsaeta je piaty víťazný Slovák v histórii MMM. Pred ním sa z prvenstva tešili Róbert Štefko (1999), Petr Pipa (1994), František Višnický (1983, 1986) a Karol Halla (1924), ktorý zvíťazil v prvom ročníku MMM.
[ad][/ad]Hladík: Bolo to ťažké…
Trať sa netradične skladala z desiatich okruhov v strede mesta, ale ani to nevyviedlo Hladíka z koncentrácie. „Bolo to ťažké, pretože od začiatku až do konca som bežal úplne sám. Mal som však natrénované a veril som, že si môžem udržať tempo. Pri trati bolo veľa ľudí, tí ma povzbudzovali a aj to mi pomáhalo. Vietor mi dal trochu zabrať, ale nakoniec to dobre dopadlo. Nemal som ani žiadnu veľkú krízu a v závere som sa ešte ‘vyhecoval’, keďže som videl, že bežím na osobný rekord. Neveril som, že sa mi ho podarí až takto výrazne zlepšiť, najmä pre to, že bola trať zmenená a ťažšia. Keď som však videl, že mám rýchle medzičasy, tak som sa to snažil udržať a ísť na dno svojich síl. S takýmto časom som absolútne spokojný,“ poznamenal víťaz, ktorý za triumf zinkasuje aj prémiu 1 000 eur, pričom finančne ohodnotení budú šiesti najlepší v oboch kategóriách.
Pokračovanie článku je na ďalšej strane.
[break][/break]Bez útokov na traťové rekordy
Okolnosti usporiadania 97. ročníka MMM predpovedali, že nie je reálne očakávať útoky na traťové rekordy. To sa aj potvrdilo a Hladíkov víťazný čas by na víťazstvo nestačil ani raz od roku 1968. Vtedy triumfoval Čech Václav Chudomel, ktorý zabehol za 2:26:28 h. Víťazstvo na MMM, na ktorom Hladík štartoval tretíkrát, je pre neho impulz do ďalšej kariéry: „Je to veľká motivácia. Všetka námaha bola zúročená do super výsledku. Ak budem zdravý a bude sa v Košiciach bežať aj o rok, tak veľmi rád prídem.“
[ad][/ad]Druhý Košičan
Na druhej priečke sa umiestnil Jozef Urban, ktorý stratil vyše šesť minút. Domáci vytrvalec nevyužil jedinečnú možnosť nezmazateľne sa zapísať do dejín MMM, no spokojný bol aj so striebornou pozíciou.
„Taká situácia už nenastane. Ešte ako 14-ročný som si hovoril, že keby pán Boh dal, tak by som veľmi rád mal meno na tom pilóne. Marekovi však prajem, tvrdo na sebe pracoval. Ja môžem byť rád, že mám druhé miesto. Keby som mal takú formu, ako v roku 2016, tak by som sa rozbehol s ním. Marek si povedať, že síce nemá lepší osobák než napríklad Urban alebo Sahajda, ale moje meno svieti na maratónskom pilóne. Ja však tvrdím, že radšej vezmem to druhé miesto, než sa splašiť za Hladíkom a prepáliť tempo. Nemalo by to zmysel. Ku koncu som už cítil, že nohy už nie sú také svieže. Avšak prepáliť tempo by ma viac mrzelo,“ poznamenal Urban.
[article-list slug=’priamy-prenos-z-medzinarodneho-maratonu-mieru-tento-rok-nebude,symbolicke-zapalovanie-maratonskeho-ohna,najstarsiemu-maratonu-v-europe-dodalo-energiu-vyznamne-ocenenie’][/article-list]Pokračovanie článku je na ďalšej strane.
[break][/break]Zo žien triumfovala Češka
Medzi ženami triumfovala jediná Češka v štartovom poli Petra Pastorová. Tá si síce nevytvorila osobný rekord, ale pred druhou Sylviou Sebestianovou zvíťazila s priepastným, vyše 12-minútovým náskokom.
„Som veľmi rada, že sa MMM vôbec uskutočnil. Beh mám veľmi rada a som šťastná, že sa v tejto neľahkej dobe vôbec niečo koná. Nebežalo sa mi úplne najlepšie, ale bolo to aj tým, že zatiaľ ešte nemám veľa natrénované. Celkovo som však spokojná. Diváci boli úžasní, atmosféra bola fantastická,“ povedala Pastorová. Sebestianová dosiahla čas 3:04:31 a získala titul majsterky Slovenska.
[ad][/ad]Muži: 1. Marek Hladík (BMSC Bratislava) 2:26:08 hod., 2. Jozef Urban (TJ Obal servis Košice) 2:32:53, 3. Matúš Hujsa (NAŠA Atletika) 2:33:01, 4. Marián Zimmermann (ŠK Atletika Banská Štiavnica) 2:33:50, 5. Taras Ivaniuta (RestartniSa.sk) 2:40:47
Ženy: 1. Petra Pastorová (MK Seitl Ostrava/ČR) 2:52:11 hod., 2. Sylvia Sebestianová (HK Skalica) 3:04:31, 3. Radka Roháčová (Zdravie v pohybe Lučatín) 3:16:24, 4. Veronika Ľašová (Atletický klub Krupina) 3:19:28, 5. Henrieta Pulenová (Gemerunners) 3:19:39
2020: Marek Hladík (SR)
2019: Hillary Kibiwott Kipsambu (Keňa)
2018: Raymond Kipchumba Choge (Keňa)
2017: Reuben Kiprop Kerio (Keňa)
2016: David Kemboi Kiyeng (Keňa)
2015: Samuel Kiplimo Kosgei (Keňa)
2014: Gilbert Kiptoo Chepkwony (Keňa)
2013: Patrick Kiptanui Korir (Keňa)
2012: Lawrence Kimwetich Kimaiyo (Keňa)
2011: Elijah Kiprono Kemboi (Keňa)
2010: Gilbert Kiptoo Chepkwony (Keňa)
2009: Jacob Kipkorir Chesire (Keňa)
2008: Dejene Yirdawe (Etiópia)
2007: William Biama (Keňa)
2006: Edwin Kipchom (Keňa)
2005: David Maiyo (Keňa)
2004: Adam Dobrzynski (Poľsko)
2003: Grigorij Andrejev (Rusko)
2002: David Kariuki (Keňa)
2001: David Kariuki (Keňa)
2000: Ernest Kipyego (Keňa)
1999: Róbert Štefko (SR)
Foto: Veronika Janušková
(TASR)