Múmie sa vracajú domov

 Mikulášska nedeľa 6. decembra bude posledným dňom, kedy bude možné vo Východoslovenskom múzeu (VSM) v Košiciach navštíviť putovnú výstavu s názvom Záhady, osudy, múmie. Rekordných vyše 4500 návštevníkov počas necelých piatich mesiacov jej trvania predčilo očakávania.

„Je to absolútne najvyššia návštevnosť za posledné roky,“ povedala nám vedúca prírodovedeckého odboru Eva Sitášová, ktorá stála za projektom.

Košickí múzejníci výstavu pripravili v spolupráci s Maďarským prírodovedným múzeom z Budapešti. Trvalo tri roky, kým sa vzácne exponáty dostali do nášho mesta.

Výstava ale nestojí na „senzačnosti“ vystavených ľudských pozostatkov. S rešpektom a pietou približuje osobné príbehy, osudy ale aj biologickú, sociálnu i zdravotnú charakteristiku obyvateľov malého mestečka v 18. storočí.

„Nestalo sa nám, že by čo len jediný návštevník reagoval zásadne odmietavo. Utekali odtiaľ snáď iba rodičia, ktorí prišli s maličkými deťmi a nedocenili, že to nie je výstava pre najmladší detský vek,“ priblížila nám reakcie návštevníkov lektorka a múzejná pedagogička Katarína Ščerbanovská, ktorá najčastejšie prevádza expozíciou.

„Boli tu ale naopak aj ľudia, ktorí sa vrátili opakovane. Minulý víkend som tu napríklad mala 13-ročného chlapca, ktorý tu bol už šiestykrát, pretože ho táto výstava tak fascinuje,“ poznamenala a dodala, že na múmie si aj ona už tak zvykla, že jej budú chýbať.

Úsmev Terezky

Najväčší záujem návštevníkov pútala najkrajšia a najzachovalejšia múmia mladej ženy Terezky, ktorá vyzerá, akoby spala, dokonca, akoby sa usmievala.

Veľký záujem bol aj o múmiu pitvaného človeka, čo mohlo súvisieť s dobovými poverami, že tuberkulóza, na ktorú väčšina zomrela, bola „upírskou“ chorobou a preto srdce upíra po smrti odstraňovali.

Biely mor

Z novodobých výskumov DNA či tomografických snímkov, ktoré výstava tiež približuje, odborníci okrem iného zistili, že väčšina nebožtíkov zomrela na tuberkulózu. Choroba označovaná aj biely mor či suchoty, bola v tých časoch neliečiteľná a niekedy až kruto poznamenala osudy vtedajších obyvateľov Vácu.

„Najstrašidelnejšou“ je múmia nebohej barónky, ktorá zomrela znetvorená chorobou a ktorej sa nedostalo patričnej posmrtnej starostlivosti, čo sa odrazilo na jej výraze.

Ako sa našli múmie vo Váci

Počas rekonštrukcie tamojšieho kostola v roku 1994 pri skúmaní vonkajšej steny sa masívne múry na jednom mieste zvláštnym spôsobom duto ozývali.

Robotníci tehly vyrazili a za nimi našli schody, ktoré viedli do priestrannej, klenutej krypty pod kostolnou vežou. Krypta bola od kamennej podlahy až po strop preplnená na seba položenými, bohato zdobenými rakvami.

Po ich otvorení sa naskytol dych vyrážajúci pohľad - väčšina rakiev neukrývala kosti, ale 265 múmií! Išlo o prirodzené mumifikovanie, keď rozkladu zabránila špecifická mikroklíma s neustálym jemným pohybom vzduchu a drevené piliny, ktoré telá v truhlách postupne vysušili. Podľa údajov na rakvách a záznamov v matričných knihách, to boli obyvatelia mestečka Vác, ktorých tam pochovali v rokoch 1674 až 1838.

Foto: Veronika Janušková