Sviatok všetkých svätých či Dušičky. Ako to bolo u nás pôvodne?
Počas týchto dní si pripomíname zosnulých. Halloween, Sviatok všetkých svätých či Dušičky – takto za sebou nasledujú v kalendári. Ako to však bolo u nás pôvodne? Presne naopak.
Ako uviedol kulturológ Lukáš Šutor, ktorý pôsobí na Katedre slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach: „Pamiatka zosnulých sa u predkresťanských Slovanov konala niekoľkokrát ročne a dodáva, že prvýkrát to bolo štyridsať dní od pohrebu, druhýkrát na výročie smrti. Spoločne sa pripomínala pamiatka všetkých zosnulých ešte na jar a v zime.“
[ad][/ad]Na hroboch sa hodovalo
Podoby uctievania by nás dnes možno prekvapili. „Podľa všetkého prebiehali podobne ako pohrebné rituály. Na hroboch sa hodovalo, pilo a tancovalo s maskami, pričom sa inscenovala symbolická bitka so zlými duchmi,“ približil Šutor.
Zdôrazňuje, že starostlivosť o predkov bola v tradícii všetkých Indoeurópanov zakorenená tak hlboko, že sa s ňou muselo počítať aj v ďalších kultúrnych dejinných fázach.
„Z jej tradície vznikol pod vplyvom kresťanstva v 10. storočí jediný sviatok, dnes známy ako Dušičky, ktorý bol už ako kresťanský presunutý na jeseň (2. novembra). Z ľudovej kultúry sa z predkresťanského obdobia zachovala predstava, že sa v tento čas prekrýva svet živých a mŕtvych a zosnulí sú k nám bližšie.“
Na Slovensku Dušičky úzko súvisia so Sviatkom všetkých svätých. Šutor vysvetlil, že ich spája privátny priebeh rodinných obradov, historicky však už ide o kresťanský sviatok. „Vznikol v 4. storočí vo východnej kresťanskej cirkvi, bol zasvätený svätcom bez vlastného miesta v cirkevnom kalendári. Na 1. november ho definitívne preložil pápež Gregor IV.,“ povedal.
Najmladší sviatok
Najmladším sviatkom v našich končinách je Halloween. „Aj keď sú jeho korene späté s keltským predkresťanským prostredím, kde si prešiel podobnou kultúrnou premenou ako mnohé iné pohanské zvyky, k nám sa už dostáva pomerne neskoro cez mediálne prostredie, predovšetkým ako súčasť populárnej americkej kultúry zbavenej týchto západoeurópskych duchovných koreňov,“ upozornil kulturológ s tým, že dnes tento sviatok vnímame viac ako súčasť materiálno-karnevalovej kultúry Západu.
[ad2][/ad2](Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach, JH)
Odporúčané články
Mestská časť Košice-Staré Mesto oficiálne vyhlásila 5. ročník výtvarnej súťaže Cena Vojtecha Löfflera, ktorá sa tradične teší veľkej obľube medzi amatérskymi výtvarníkmi všetkých vekových skupín.
Ministerstvo kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej predstavilo projekt novej hudobnej úpravy slovenskej štátnej hymny, ktorá vznikla pod taktovkou známeho skladateľa, dirigenta a basgitaristu Oskara Rózsu. Hoci sa podstata hymny nemenila, upravený aranžmán a nová nahrávka budú stáť celkovo 46 500 eur.
