Hrôzy lágrov neprežili tisícky Košičanov

Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia si dnes pripomína slovenská verejnosť. V tento deň roku 1941 vydala vláda vojnovej Slovenskej republiky Nariadenie o právnom postavení Židov, známe ako Židovský kódex.

V 270 paragrafoch bol ustanovený na Slovensku osobitný právny režim pre občanov židovského vierovyznania, ktorí tak stratili občianske práva. O rok neskôr začali deportácie židovských občanov do vyhladzovacích táborov. Nariadenie, nadväzujúce na dovtedy prijaté obmedzenia a zákazy, zásadne obmedzovalo osobné, občianske, náboženské, spoločenské a majetkové práva Židov.

Židovský kódex, vypracovaný podľa nacistického vzoru, patril medzi najtvrdšie protižidovské právne opatrenia v Európe. Poslanci Národnej rady SR 31. októbra 2001 schválili návrh zákona, ktorý určil 9. september ako Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia na Slovensku.

Najväčšia komunita 

V prvej vlne deportácií zo Slovenska, ktorá trvala od marca do októbra 1942, bolo celkovo deportovaných v 57 transportoch 57 752 Židov. Z toho približne 25-tisíc bolo zavraždených vo vyhladzovacom tábore v Sobibore, čím predstihol aj najznámejší tábor Auschwitz.  Počas vojny zahynulo v lágroch asi 105 tisíc slovenských Židov, teda asi 77 percent predvojnovej populácie, vrátane Židov z južného Slovenska, ktoré pripadlo Maďarsku po Viedenskej arbitráži v novembri 1938.

Pred holokaustom mali Košice jednu z najväčších a najprominentnejších židovských komunít na území dnešného Slovenska. Ako informuje stránka slovenskej židovskej komunity, na začiatku 30. rokoch žilo v Košiciach vyše 11-tisíc Židov, čo tvorilo 16 percent celkovej populácie Košíc. O niekoľko rokov bola zničená.

Transporty

Deportácie Židov na území Slovenska síce začali už v roku 1942, no keďže Košice boli počas druhej svetovej vojny súčasťou Maďarska, prišlo k nim až o dva roky neskôr.V štyroch transportoch medzi 16. 5. 1944 až 5. 6. 1944 deportovali z Košíc a okolia do koncentračných táborov takmer 16-tisíc židovských obyvateľov. Hrôzy holokaustu prežilo len 400 ľudí. V súčasnosti je v Košiciach registrovaných okolo 300 Židov v Židovskej náboženskej obci.

Košice boli aj prekladiskom ďalších 137 transportov z Maďarska. Celkovo prešlo cez Košice do táborov smrti 401-tisíc Židov…

Pamätníky v Košiciach

Historik Juraj Gembický z Krajského pamiatkového úradu v Košiciach vo svojom prieskume pripravil prehľad jednotlivćh pamätníkov v meste, ktoré pripomínajú a vzdávajú úctu obetiam holokaustu. Okolo niektorých prechádzame denne, niektoré sú ukryté za múrmi synagógy.  

S Dávidovou hviezdou

Pamätník umučených, ktorí zahynuli počas druhej svetovej vojny, sa nachádza na židovskom cintoríne na Rastislavovej ulici a zdobí ho Dávidova hviezda. Architektom pamätníka je Richard Vesel.

Pôvodne bola hviezda umiestnená na kupole bývalej neologickej synagógy (dnes Dom umenia na Moyzesovej ulici). Jeho súčasťou je mramorová doska v dvoch jazykoch informujúca o tejto udalosti. Pri pamätníku sú aj tri symbolické hroby s pamätnými tabuľami. 

Neznámy väzeň

Na verejnom cintoríne sa nachádza aj Symbolický hrob neznámeho protifašistického väzňa z roku 1945. Košičania ho postavili na večnú pamiatku obetiam nacistických zločinov proti ľudskosti – protifašistickým politickým väzňom, umučeným alebo zavraždeným v nacistických žalároch a koncentračných táboroch, bez ohľadu na ich etnické, rasové, náboženské alebo akékoľvek iné politické dôvody fašistickej perzekúcie. Preto pamätník môžno považovať za jeden z prvých, venovaný obetiam aj holokaustu.

„V časoch normalizácie bol hrob ´sfalšovaný´ a umelo pretvorený na hrob neznámeho vojaka, avšak pred rokom mu bola navrátená jeho pôvodná identita aj s vysvetľujúcim príbehom na informačnej tabuli,“ približuje Gembický.

Zo synagógy sklad

Tabuľa na fasáde synagógy na Zvonárskej ulici bola umiestnená v roku 1950 neznámym autorom. Po vojne sa synagóga stala skladom pre knižnicu. Na jej východnej stene je osadená pamätná tabuľa s hebrejským textom, ktorá pripomína pamiatku Židov, ktorí zahynuli ako obete holokaustu.

Beznádejná snaha

V interiéri synagógy na Puškinovej ulici sú umiestnené viaceré pamätné tabule. Tabuľu z bieleho mramoru odhalili v roku 1964 a pripomína zneuctenie chrámu nacistami počas 2. sv. vojny, keď v nej zhromaždili 10-tisíc Židov poslaných do koncentračných táborov. Ďalšia, z čierneho mramoru z roku 1975, bola osadená pri príležitostí 30. výročia holokaustu. Bronzová tabuľa na fasáde v podobe umeleckého diela pripomína vypravené štyri transporty obyvateľov v nákladných vagónoch do koncentračných táborov. Odhalená bola v roku 1992 a jej autorom je známy umelec Michal Kern.

Výtvarník stvárnil tragédiu slovenských Židov do formy odliatku torza starého židovského náhrobného kameňa mŕtveho mladého muža. V reliéfe je vrytá stopa po šmýkajúcej sa ruke, prsty zaťaté do náhrobku, čo vyjadruje beznádejnú snahu zachrániť sa pred smrťou. Sedem podobných reliéfov nainštalovali na priečelia siedmich slovenských synagóg ako pripomenutie 50. výročia prvých deportácií židovských občanov zo Slovenska, ôsmy je umiestnený v Národnom pamätníku obetiam holokaustu Yad Vashem v Jeruzaleme.

“… nevieme kam nás berú…”

Z najnovších pamätníkov stojí za zmienku symbolický svietnik „Cesta smrti“ v synagóge na Puškinovej ulici. Dielo košického rabína Jossi Steinera a umeleckého kováča Cyrila Horáka v podobe židovského svietnika má pripomínať deportácie košických židov. V synagóge sa nachádzajú aj unikátne autentické nápisy obetí holokaustu.

„Zanechali po sebe nápisy na stene ceruzkou. Boli nájdene pred niekoľkými rokmi počas rekonštrukcie synagógy,“ hovorí Gembický. Ide napríklad o nápis z 21. apríla 1944 v maďarskom jazyku „Tu sme, nevieme kam nás berú“, pod ktorým bol podpísaný Tibi.

Múr z tehál

Jedna z najnovších pamätných tabúľ sa nachádza na fasáde Štátnej vedeckej knižnice. Odhalili ju v roku 2014 a jej autorom je sochár Tibor Szilágyi. V júni tohto roka odhalili pamätník na Idanskej ulici. Ide o miesto, kde sa nachádzala košická Stará tehelňa, v ktorej zhromaždení strávili posledné dni pred cestou na istú smrť. Na mieste, kde stál tento priemyselný objekt, sa nachádza pamätník v podobe múru z tehál. Architektom pamätníka je Richard Vesel.

Príbehy známych Košičanov spätých s udalosťami holokaustu

Sára Salkházi

Zaujímavou postavou je rehoľníčka Sára Salkaházi, ktorá v Budapešti počas 2. svetovej vojny ukrývala Židov. Po udaní jednej zo zamestnankýň kláštora ju dolapili príslušníci nacistickej maďarskej Strany šípových krížov. Sáru, spolu s viacerými Židmi a rehoľnými sestrami zastrelili a ich telá hodili do Dunaja. V roku 2006 ju katolícka cirkev vyhlásila za blahoslavenú. Jej sochársky stvárnená podobizeň od Otta Szaba a Jozefa Kužidla sa od roku 2013 nachádza v Dóme sv. Alžbety.

Ľudovít Feld

Významný košický maliar Ľudovít Feld ako príslušník židovského národa neunikol krutej realite holokaustu. S číslom A 7740 strávil niekoľko rokov v Auschwitzi pri poľskom Osvienčime. Jeho výrazný talent neostal bez povšimnutia ani tam. Ako portrétista nacistického lekára Josefa Mengeleho na objednávku zaznamenával jeho obludné experimenty, kreslil väzňov s rôznymi telesnými a duševnými abnormalitami či genetickými anomáliami. Okrem toho robil portréty nacistických dôstojníkov.

Viacerými šťastnými, až absurdnými náhodami vojnu prežil. Jeho pamätník je v parčíku pri Drevnom trhu, socha od Juraja Bartusza vo dvore synagógy na Puškinovej ulici a jeho hrob, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, sa nachádza v židovskej časti na Verejnom cintoríne