Cez Afriku na bicykli: Príbeh Košičanky pokračuje

Pred časom sme vám priniesli prvú informáciu o mladej Košičanke Maji Kurjanovej, ktorá so
svojím priateľom momentálne absolvuje dobrodružnú cestu dlhú 17 000 km naprieč Afrikou. Pred niekoľkými dňami prekročili hranice Tanzánie. Čo tam zažili?

Pred deviatimi mesiacmi vyrazili z anglického Leedsu a svoju cestu plánujú zakončiť v Juhoafrickej republike v Kapskom Meste začiatkom leta. V súčasnosti sa nachádzajú v Tanzánii, ktorá sa zaraďuje medzi najchudobnejšie miesta na svete. Táto krajina však ponúka prekrásne prírodné scenérie, usmiatych ľudí aj napriek tomu, v akých skromných podmienkach žijú. O miestnom kmeni a neuveriteľných dobrodružstvách, ktoré doposiaľ v tejto krajine zažili, nám podala správu z ďalekej Afriky košická cestovateľka Maja.

Návšteva u Masajov

Dobrodruhovia v Tanzánii zatiaľ prešli severným územím pripomínajúcim džungľu. Miestne komunikácie, po ktorých bicyklovali, vyzerali ako vyšliapané chodníky obklopené poliami s gigantickými rastlinami, ktoré im počas jednej noci poskytli výborný úkryt pred divokou zverou. ,,Šelmy nie raz prechádzali okolo našich stanov. Človek nikdy nevie, čo na neho môže vybehnúť, preto sme sa radšej ukryli medzi rastliny. Noc sme našťastie prežili, ale párkrát sa mi zastavilo srdce, keď sme začuli zdiaľky rev levov a gepardov. Hneď, ako sme ráno otvorili stan, privítala nás skupinka miestneho kmeňa Masajov vo farebnom oblečení, ktorí boli celí ozdobení podomácky vyrobenými šperkami,“ približuje Maja.

Dvojicu domorodci pozvali do ich osady, kde ich príbytky boli postavené z blata a slamy. Naskytla sa im tak možnosť nazrieť do života tohto kmeňa. ,,Posadili nás pred 94-ročného náčelníka, ktorý budil veľký rešpekt. Pohostili nás teplým kravským mliekom a rozprávali nám o živote Masajov prostredníctvom jeho syna, ktorý vedel plynule po anglicky. Na konci stretnutia sa za našu cestu náčelník, ktorého všetci volali Emanuel, pomodlil v ich miestnom jazyku. Modlitbe sme načúvali so zatvorenými očami obklopení početným osadenstvom kmeňa. Bol to ohromujúci zážitok,“ hovorí.

Domorodci žijú šťastne

Masajský kmeň sa živí prevažne chovom dobytka a pestovaním rastliny sisal, ktorá sa používa na výrobu oblečenia. Domorodci však konzumujú iba to, čo im poskytne príroda. Maja nám prezradila, že nie raz kvôli tomu mali problém si nakúpiť základné potraviny či zaobstarať si pitnú vodu. Nehovoriac o tom, že čokoládu mnohí domorodci ani nepoznajú. ,,Kmeň si je celkovo sebestačný. Prekvapilo ma, že sú si vedomí moderných technológií. Dokonca sme zazreli mobil a náramkové hodinky. Avšak tieto výdobytky využívajú minimálne. Majú všetko, čo potrebujú a žijú šťastne,“ zamýšľa sa cestovateľka.

Maja zistila o vodcovi kmeňa dych vyrážajúcu skutočnosť. ,,Dozvedeli sme sa, že Emanuel má okolo 75 detí so siedmimi manželkami. U nás majú niektorí muži problémy s jednou a nie to s viacerými. Náčelník však na toľko potomkov vyzeral veľmi sviežo, asi ho to omladzuje,“ smeje sa dobrodružná Košičanka. Masajovia sú známi tým, že svoju najstaršiu dcéru darujú svokre. Ak nadobudne správny vek, svokra ju predá do manželstva. Dcérino veno jej tak zabezpečí pokojnú starobu.

Africké safari a šialení vodici

Zaujímalo nás, či v Tanzánii zažili aj pravú africkú divočinu a z čoho mali v tejto krajine najväčšie obavy. Svoju cestu si naplánovali aj skrz národný park Mikumi, kde mali možnosť vidieť zvieratá v prirodzenom prostredí. ,,Keď sme bicyklovali cez safari, asi 20 metrov od nás sa páslo slonie mláďa. Od prekvapenia sme zamrzli a potichučky sme bicyklovali ďalej. Taktiež sme zdiaľky videli stáda bizónov, žirafy, bežiace zebry, antilopy a neskutočne veľa drzých opíc, ktoré nám v noci často skákali po stane. Bol to skvelý pocit vidieť tieto zvieratá voľne žijúce v prírode,“ teší sa košická cestovateľka.

Najväcší strach má paradoxne z miestnych vodičov, ktorí nerešpektujú cyklistov. ,,Ustavične sme obklopení šialenými šoférmi kamiónov a diaľkových autobusov. Lietajú okolo nás kozmickou rýchlosťou, akoby sme vôbec neexistovali. Niekoľkokrát do nás skoro nabúrali,“ pohoršuje sa.

Cestovateľka si aj ponadávala

Fyzická námaha a tropické horúčavy im dávajú poriadne zabrať. Väčšinu času prespávajú práve v stane nadivoko. „S dávkou opatrnosti sa dá stanovať takmer kdekoľvek. Samozrejme, ak narazíme na kemping, radi to využijeme.
Pravidelne sa snažíme ubytovať v hoteli na jednu dve noci, kde sa osprchujeme, operieme a vyspíme sa na posteli, čo sú pre nás neoceniteľné pôžitky pri tomto spôsobe života,“ konštatuje cestovateľka.

Maja sa priznala, že na svojej výprave si už poriadne ponadávala hlavne v týchto extrémnych podmienkach. ,,Cez deň musíme prijímať množstvo tekutín, aj keď máme vodu vo fľašiach od tepla prevarenú. Najhoršie sú výstupy do kopcov, keď nám pot pravidelne steká do tváre. Niekedy už mám naozaj nervy,“ zamýšľa sa odvážna Košičanka.

Výprava na bicykloch nekončí

Cestovatelia prešli okolo Kilimandžára a zakotvili na pobreží Indického oceána, kde si dopriali zaslúžený oddych. ,,Prechádzali sme cez veľmi chudobné krajiny, kde si nebolo možné kúpiť nič okrem keksov a teplých sýtených nápojov. Stan musíme mať uzavretý pre komáre, ktoré prenášajú maláriu. Teraz sme na pobreží, kde nás privítali biele piesočnaté pláže a oceán, ktorý je doslova balzamom pre našu dušu,“ vysvetľuje Maja.

Dobrodruhovia na svojej africkej výprave prešli už takmer 11 000 km, ich cesta sa však ani zďaleka nekončí. Uberajú sa juhom krajiny k hraniciam s Malawi, ktoré je známe svojím impresívnym jazerom. Svoju cestu kvôli extrémnym horúčavám museli pozmeniť, pretože obrovské vzdialenosti medzi mestami by ich mohli ohroziť pre nedostatok pitnej vody. Mozambik preto vymenili za krajinu s nedotknutou prírodou, Zambiu. O zaujímavých zážitkoch tejto dvojice vás budeme naďalej informovať v košice:dnes.

Foto: archív MK