Ústavný súd odmietol volebné sťažnosti koalície PS-Spolu a strany Vlasť
AKTUALIZOVANÉ
Ústavný súd (ÚS) SR v stredu odmietol ako zjavne neopodstatnené návrhy koalície Progresívne Slovensko (PS)-Spolu a strany Vlasť, ktoré napadli ústavnosť a zákonnosť februárových volieb do Národnej rady (NR) SR. K návrhom týchto politických subjektov, ktoré sa do parlamentu nedostali, patrilo vyhlásiť voľby za neplatné alebo zmeniť ich výsledok.
Koalícia PS-Spolu získala vo voľbách 6,96 percenta hlasov, čo jej na mandát ako koalícii nestačilo, keď jej chýbalo 926 hlasov. V podaní na ÚS argumentovala stovkami nezapočítaných preferenčných hlasov pre jej kandidátov a žiadala prepočítanie hlasov.
Zároveň uvádzala dôvodné podozrenie, že sa neumožnilo poštové hlasovanie voličom zo zahraničia, podozrenie o nezákonnom vyhodnotení hlasovacích lístkov ako neplatných či o nezapočítaní odovzdaných hlasovacích lístkov, a to v rozsahu spôsobilom ovplyvniť výsledok volieb. Poukázala ďalej na menej priaznivé zaobchádzanie v porovnaní s inými faktickými koalíciami, ktoré sa zúčastnili na voľbách. Návrh zahŕňal zrušenie výsledkov volieb, vyhlásenie volieb za neplatné alebo vyhlásenie koalície PS-Spolu za zvolenú do parlamentu s 13 poslaneckými mandátmi.
Podľa ÚS tvrdenia koalície o protiústavnosti a protizákonnosti volieb nemajú oporu v použitej argumentácii ani v návrhoch na vykonanie dokazovania.
„Ostali tak v rovine hypotetických tvrdení bez akejkoľvek spôsobilosti privodiť navrhovateľkou požadované rozhodnutie ústavného súdu, ktorým by boli voľby vyhlásené za neplatné, alebo by bol zrušený alebo zmenený ich výsledok,“ uviedol predseda ÚS Ivan Fiačan.
Strana Vlasť, ktorú vedie Štefan Harabin, získala vo voľbách 2,93 percenta hlasov. Podľa podania pri sčítavaní hlasov dochádzalo k úmyselnému nesprávnemu sčítaniu hlasov voličov a k manipulácii s hlasovacími lístkami, ktoré stranu Vlasť poškodili.
„Navrhovateľka v návrhu neuviedla žiadne hodnoverné dôkazy, ba ani relevantné indície, ktoré by umožňovali prijať odôvodnený záver o inom výsledku volieb, než bol zaznamenaný v zápisnici Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán,“ skonštatoval Fiačan.
[ad][/ad]Zamietol aj sťažnosť KDH
Ústavný súd v stredu tiež zamietol aj druhý návrh na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb do Európskeho parlamentu z 25. mája 2019, ktorý podalo Kresťanskodemokratické hnutie (KDH).
KDH považovalo za nespravodlivé, že v eurovoľbách skončilo lepšie ako strana SaS, a predsa nemalo priamo dva mandáty, kým SaS áno. KDH napokon získalo druhý mandát v EP po vystúpení Veľkej Británie z EÚ.
„Nosným dôvodom takéhoto rozhodnutia je skutočnosť, že podľa názoru väčšiny pléna ústavného súdu bol návrh podaný oneskorene,“ uviedol k zamietavému verdiktu Fiačan.
Mandáty v EP sa slovenským europoslancom udeľovali podľa novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva. Tá hovorí, že mandátu sa do termínu brexitu neujme zvolený kandidát tej politickej strany alebo koalície, ktorá vykázala najmenší zostatok delenia, čo pripadlo na KDH.
Prvú sťažnosť KDH ÚS procesne zamietol 26. júna 2019, pričom plénum ÚS malo vtedy len sedem z 13 členov. Druhý návrh podalo KDH v októbri 2019, plénum ÚS následne rozhodovalo v kompletnom zložení.
ÚS v stredu zároveň prijal na ďalšie konanie podanie skupiny poslancov NR SR, ktorí napadli ústavnosť časti zákona o obecnom zriadení a zákona o sociálnom poistení.
PS-Spolu rozhodnutie súdu rešpektuje
Koalícia Progresívne Slovensko (PS)-Spolu rešpektuje rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR, ktorý odmietol sťažnosť koalície na zákonnosť volieb
„Rozhodnutie súdu rešpektujeme, konali sme zákonne. Vyzývame však vládnu koalíciu, aby zjednotila prah pre politické strany a odstránila tak pokušenie na obchádzanie zákona,“ povedal predseda strany Spolu Juraj Hipš.
„Aj v súčasnom parlamente sú totiž subjekty, ktoré by sa pri zohľadnení faktickej koalície do parlamentu nedostali,“ konštatuje.
„Vyzývame tiež, aby hlasovanie slovenských občanov zo zahraničia bolo zmenené tak, aby sa predišlo množstvu pochybení, ktoré sme zaznamenali v týchto parlamentných voľbách,“ povedal advokát a člen predsedníctva Spolu Pavel Nechala.
[ad2][/ad2](TASR)
Odporúčané články
Od spustenia košického obchvatu ho využilo približne pol milióna vozidiel. Z veľkej časti išlo o nákladnú dopravu. Informovali o tom z mediálnej komunikácie Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS). Po približne dvoch mesiacoch od otvorenia nového, 14-kilometrového úseku pri Košiciach sa podľa NDS poradilo dostať z metropoly východu 90 percent tranzitnej nákladnej dopravy. Denne cezeň prejdú približne tri tisícky ťažkých nákladných vozidiel.
Policajti v Košickom kraji sa v uplynulých dňoch zamerali na cielenú dopravnú kontrolu, ktorá prebiehala v štyroch okresoch kraja. Osobitná akcia sa uskutočnila v stredu 11. decembra od 11.00 do 15.00 h a do jej priebehu bolo nasadených 82 príslušníkov Policajného zboru. Cieľom bolo zvýšiť bezpečnosť cestnej premávky v období pred Vianocami, keď na cestách narastá nervozita aj hustota dopravy.
Počet pacientov vyžadujúcich dialýzu na Slovensku opäť stúpol. Najnovšie údaje Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) ukazujú, že v roku 2024 bolo na pravidelnej dialyzačnej liečbe 4 445 ľudí, čo predstavuje nárast o 2,7 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom.