Výberové konanie neprekazila korona ani voľby

V pondelok (1. 6.) prevzal vedenie Štátneho divadla v Košiciach Ondrej Šoth. Položili sme mu niekoľko otázok. 

Ste predovšetkým uznávaným choreografom a režisérom, čo vás viedlo k tomu, aby ste sa zúčastnili výberového konania na riaditeľa Štátneho divadla, ktoré ste napokon vyhrali?
Keď sa divadlo ocitlo v opakovanom provizóriu z hľadiska vedenia a ministerstvo kultúry vyhlásilo konkurz, riešil som v sebe otázku, či by som dokázal byť na tomto poste užitočný. Pracujem v košickom divadle takmer dvadsať rokov, dostal som v ňom priestor tvoriť a vybudovať mimoriadny baletný súbor. Chcem „požičané vrátiť“.  A veľmi si vážim, že som túto možnosť dostal.

Čo budú vaše hlavné úlohy po nástupe do funkcie? Čo by ste chceli v divadle zmeniť? Čo podľa vás nefunguje tak, ako by malo?
Budem sa snažiť upokojiť ľudí, ktorí v divadle pracujú. Posledné mesiace neboli pre nich náročné len ekonomicky, ale i psychicky.  Divadlo i jeho umelecké súbory však fungujú, nejdem niekam „budovať od nuly“. Sme aktuálne – rovnako ako celá spoločnosť – vo „výnimočnom stave“ a návrat k štandardnému fungovaniu bude ešte náročný.  Mám predstavu o veciach, ktoré by divadlu mohli pomôcť v rozvoji, ale o akýchkoľvek zmenách budem hovoriť až potom, keď naštudujem všetky podklady a porozprávam sa s ľuďmi v divadle.

Keďže ste doteraz boli povereným riaditeľom baletu, bude musieť na túto funkciu nastúpiť iný človek. Koho poveríte vedením baletu? 
V utorok (2. 6.) oznámim meno nového riaditeľa baletu. Keďže riaditelia súborov musia v Štátnom divadle Košice prejsť konkurzmi, pôjde, samozrejme, len o poverenie. Termín vyhlásenia konkurzu v tejto chvíli povedať neviem, ale nebudem s ním otáľať.

V čase, keď ste boli generálnym riaditeľom SND, ste sa vyjadrovali, že ekonomike nerozumiete, že si musíte platiť poradcu. Zvýšili ste si v tejto oblasti svoje vzdelanie, alebo budete potrebovať aj teraz poradcu?
Riadiaca štruktúra slovenských divadiel – zvlášť tých trojzložkových – vôbec neodráža divadelnú prax. Stačí sa poobzerať po okolitých krajinách. U nás by mal byť riaditeľ podľa aktuálnych očakávaní medzinárodne uznávaný umelec krížený s vrcholovým manažérom. Pri všetkej úcte – príde mi logickejšie vo veciach, ktoré sú veľmi sofistikovanou oblasťou mimo rámca mojej profesie – radšej sa poradiť, ako spraviť nejakú chybu, ktorá potom negatívne dopadne na ľudí, ktorí v divadle pracujú. A to dokonca aj vtedy, keď som si – minimálne tým, že som SND rok a pol skutočne riadil  – „zvýšil svoje vzdelanie“.

Zlé jazyky tvrdia, že neovládate angličtinu…
Nebudem komentovať klebety. Poviem len toto – jazyk bol jedným z mnohých kritérií, na základe ktorých posudzovali členovia výberovej komisie uchádzačov. Nezdá sa mi normálne, že „zlé jazyky“ riešia moje jazykové znalosti, ktoré mali byť podľa nich zjavne dôvodom k tomu, aby bol na post generálneho riaditeľa vybraný niekto iný. Mňa to nezaujíma. Ja som predložil koncepciu a absolvoval výberové konanie, v ktorom komisia vyberala najvhodnejšieho uchádzača na daný post. A podľa zverejnených informácií som získal v obidvoch kolách najviac hlasov. Mám šesťdesiat rokov a celý život pracujem v divadlách na Slovensku i v zahraničí. Nemám potrebu sa obhajovať – každý sa môže pozrieť, čo mám za sebou. Mojou úlohou je teraz začať pracovať, vytvárať svojim kolegom vo všetkých zložkách divadla dobré podmienky pre ich prácu a spolu s nimi prinášať našim divákom kvalitu, ktorú si zaslúžia.