Večera s…: Robert Gregorek, zástupca riaditeľa Botanickej záhrady UPJŠ

Robert Gregorek (55) študoval na Záhradníckej fakulte Mendelovej univerzity v Ledniciach. Okrem toho, že je botanik, vedec, včelár a chovateľ je aj zástupcom riaditeľa pre prevádzku Botanickej záhrady UPJŠ v Košiciach. Rodený Košičan sa však nestratí ani v kuchyni.

Aký máte vzťah ku kuchyni?
Jednoducho veľmi pozitívny. Aj v zmysle „kuchyne“ ako označeniu miestnosti, kde je možné prejaviť kreativitu na veľa spôsobov, ale aj ku „kuchyni“, ktorá je heslom označujúcim kuchársky kumšt a gastronomické umenie.

V časoch študentského života na internáte som si v rámci snahy o zasýtenie odskúšal všeličo. A musím pravdivo priznať, že dnes by som tie svoje vtedajšie gastronomické „zázraky“ už nestrávil. No postupne som sa vypracoval na celkom slušnú úroveň a vlastnoručná príprava teplého jedla mi dávala príležitosť nie len zahnať hlad, ale aj celkom si pochutiť.

Varíte sami alebo iba konzumujete pripravené jedlo?
Určite je na mieste priznať aktuálny stav. Časy, kedy som rád varil, úspešne experimentoval a môj občasný pobyt v kuchyni prinášal aj hodnotné výstupy, sú už minulosť. Teraz som dospel do doby, kedy sa moja manželka majstrovsky postará o všetku obživu rodiny. Moje kuchárske umenie viditeľne upadá, stávam sa závislým na svojej šikovnej polovičke. A k vareniu sa už takmer nedostanem. Dokonca mám pocit, že moja manželka sa cíti nespokojná, ak sa do jej kráľovstva snažím preniknúť. Takže v súčasnosti spokojne konzumujem všetko, čo sa mi dá na tanier a veľmi mi to chutí.

Aké najnechutnejšie jedlo ste jedli?
Nie je veľa pokrmov, ku ktorým by som mal vyložene odmietavý postoj. Asi by som nedokázal zjesť známe olomoucké syrečky a nedám si ani iné extrémne “aromatické“ pokrmy. Z podobného dôvodu si radšej odsadnem, ak sa na dovolenke servírujú príliš výrazne “voňajúce“ dary mora. Paradoxne mi nerobilo problém pochutiť si na slimákoch vo Francúzsku, ktorých sa moji spolustolovníci ani nechceli dotknúť. Vo všeobecnosti mám rád klasiku a v tomto repertoári nepoznám problémové jedlo.

Ktoré je vaše najobľúbenejšie jedlo?
Existuje veľa pokrmov, ktoré s potešením a často konzumujem, ale jedno jedlo má v mojom živote osobitné postavenie. A asi nielen vďaka atraktívnej chuti, ale prispieva k tomu určite aj atmosféra, s ktorou príprava a podávanie súvisí. Je to zrejme posledná, pravidelne opakujúca sa príležitosť pre mňa, osobne sa prejaviť ako kuchár a autor jedla. Po moravských predkoch som prevzal recept na lahodnú vianočnú rybaciu polievku a úpravu jedla na štedrovečerný stôl z kapra. Príprava tejto rodinnej pochúťky zostala mojou čestnou úlohou dodnes. A neskromne poznamenávam, že patrí určite k najobľúbenejším jedlám nie len mňa samotného, ale aj pre celú moju rodinu.

Pokračovanie článku je na ďalšej strane.

Ochutnali ste niečo zvlášť cudzokrajné, exotické, prípadne by ste chceli ochutnať? 
Ak by hrozilo vyčerpanie hladom, vďačne by som sa zasýtil aj kobylkami alebo iným hmyzom. Ale, našťastie, tento problém ešte nenastal, a teda podobná skúsenosť ma nepostretla. Netrápi ma vôbec zvedavosť a necítim žiadnu potrebu ani nutkanie na podobné experimenty. Budúcnosť však pravdepodobne patrí podobným potravinám, preto neodmietam. Bude nám to určite chutiť!

Čo by ste sa chceli naučiť uvariť?
Potešilo by ma absolvovať reparát z prípravy chobotnice – kalamára. Spomínal som síce, že moja túžba po konzumovaní darov mora končí pri rybách, ktoré mám naozaj rád. Ale iné, výrazne voňajúce špeciality, nemusím. Raz som počas dovolenky motivovaný obyčajnou zvedavosťou išiel uloviť kalamára a pokúsil som sa o jeho úpravu v improvizovaných podmienkach “poľnej kuchyne“.

Chutil ako mierne rozvarený igelit s problematickou vôňou a bol to skrátka nedôstojný výsledok. Ani keby sa podaril, nestal by sa zrejme mojím obľúbeným jedlom, ale tento neúspech ma skrátka mrzí. Všetky ostatné a pravidelne sa opakujúce povinnosti s varením prenechávam vďačne mojej manželke. Je to v dobrých rukách.

Ktorý je podľa vás najdôležitejší spotrebič v kuchyni?
Bez sporáka alebo akéhokoľvek zdroja tepla na varenie sa asi dnes už nezaobídeme. Na surovú stravu sa preorientovalo len pomerne málo najuvedomelejších konzumentov. Mne to ale zatiaľ bez tepelnej úpravy nevyhovuje. Takže prvú priečku by mal sporák, varič, alebo aspoň elektrická platnička. Úžasným pomocníkom je určite multifunkčný výkonný kuchynský robot.

Najlepšie taký, ktorý zvládne úplne všetko a nahradí množstvo iného objemného haraburdia v kuchyni. Na druhej strane rebríčka, teda na poslednom mieste, by z môjho pohľadu asi skončila mikrovlnka. Dodnes k tomuto zariadeniu chovám nedôveru a len z dôvodu časovej úspory a so zmiešanými pocitmi využívam jej služby. Nič so zázračných zariadení kuchyne ale nenahradí šikovnú gazdinú, ktorá tie vymoženosti techniky majstrovsky používa.

Mali ste nejakú nehodu pri varení?
Hrubé chyby nerobím. Kuchyňa je pre mňa posvätným miestom s početnými pomôckami, prístrojmi a všelijakým vybavením. Plyn a voda si zaslúžia primeranú pozornosť. Zámenu cukru a soli pri príprave čaju alebo kávy, som už zažil, ale to je len ľahko napraviteľná drobnosť.

Z tých menej príjemných skúseností asi spomeniem ranný rituál, kedy mi pri zohrievaní vody od ohňa na sporáku prebehol po chlpatom rukáve županu plamienok až k vlasom a vytvoril základ nového skráteného účesu na najbližší mesiac.

Niektoré nechcené omyly môžu však viesť aj k zaujímavým objavom. Pred viacerými rokmi sa mi podarilo pri sterilizovaní duľového kompótu zadriemať a výsledkom bol nádherne tmavo červený produkt. Zrejme to mala na svedomí karamelizácia cukru v sirupe. Nikdy viac sa mi to ale nepodarilo úspešne zopakovať.

Súhlasíte s tvrdením, že láska ide cez žalúdok?
Som hlboko presvedčený o pravdivosti týchto slov a bez ostychu sa k tomuto heslu hlásim. Moja manželka by to určite potvrdila. Veď ktorý tvor môže byť protivnejší ako hladný chlap. Príjemný zážitok z dobrého a zdravého jedla ľahko navodí tie najpoetickejšie emócie.

Držali ste niekedy diétu? Čo ste vtedy jedli?
Diéta je pre mňa úplne cudzí pojem. Nikdy som niečo také neriešil a ani si to neviem predstaviť. Som vďačný za to, že mi chutí a moja energetická spotreba je obrovská. Keby existoval limit na osobnú normospotrebu ako pri automobiloch, neprešiel by som so svojím metabolizmom cez STK. Takže v diétach sa vôbec neorientujem. Naopak, vždy som uprednostňoval pestrosť a dostatok akejkoľvek zdravej obživy. Ak je to aspoň trocha možné, teší ma jesť plody priamo zo stromu a využívať čerstvé produkty vlastnej záhrady.

Jete nejaké tradičné jedlo v neobvyklej kombinácii? 
Som asi príkladom človeka so slabou disciplínou pri voľbe vhodných a nevhodných kombinácií potravín. Ako každý “dospelák“ si už však musím priznať, že cukry a tuky sa nemajú vždy v láske. Uprednostňujem spoľahlivo odskúšané tradičné pokrmy a klasické kombinácie potravín podľa overených receptov našich babičiek. Nepochválim sa v tomto smere ničím príliš originálnym. Možnou výnimkou je slabosť dosladzovať si cukrom kyslé mlieko alebo iné kyslomliečne výrobky.

Aké máte spomienky na školskú jedáleň?
V školskej jedálni som sa stravoval v najnenásytnejšom období svojho života. Počas chlapčenských rokov a dospievania som vďačne zjedol všetko, čo bolo aspoň trocha jedlé. Takže som bol vďačný a spokojný stravník školskej jedálne.

Keby ste si mali vybrať poslednú večeru, čo by to bolo?
Tak toto je otázka, na ktorej vyjasnenie som si ešte nenašiel voľnú chvíľku. Netuším. Viem však s istotou potvrdiť, že dávam prednosť domácemu stravovaniu a domácej kuchyni. Takže by som si užil posledný zážitok najradšej doma a nezlákala by ma asi ani tá najluxusnejšia reštaurácia.

A možno ešte jeden konkrétny postreh. Verím v úžasnú silu a hodnotu kozieho mlieka. A keby bolo dobré kozie mlieko v správnej chvíli po ruke, možno by aj posledná večera nakoniec nemusela byť tou poslednou.