O pominuteľnosti módnych vecí

Len čo prekročíte prah jeho domu, ostanete ohromení stáť v nemom úžase. Každý jeho obraz akoby vás priklincoval k podlahe, nemôžete sa v očarení i zamyslení pohnúť z miesta…

Magické postavy, zasadené do imaginatívneho prostredia, množstvo symbolov, ktoré sú súčasťou často nevšedného ale i obyčajného príbehu, všadeprítomná noblesa vo vás vyvolávajú nekonečnú predstavivosť. A túžbu porozumieť autorovmu odkazu. Úžasná farebnosť, precízna, filigránska práca s prepracovanými detailami, dokonalá remeselná zručnosť musí každého milovníka umenia fascinovať.

Tajomstvo tvorby

Nikolaj Feďkovič, maliar, ktorého odborníci označujú za aristokrata maľby, trubadúra moderných čias, solitér či nevšedný zjav na slovenskej i európskej výtvarnej scéne, minulý týždeň oslávil 75 rokov.

V čom je tajomstvo tvorby tohto fenoména? 

„Mám pred sebou renesančný ideál, celou svojou tvorbou sa snažím o dosiahnutie dokonalosti… V mojom veku už viem, že módne veci šité horúcou ihlou veľmi rýchlo pominú a po rokoch sa za ne sám autor, ak má svedomie, bude hanbiť,“ vyjadril sa v jednom z rozhovorov

Kľukatá cesta

Narodil sa päť dní po skončení najstrašnejšje kapitoly v dejinách ľudstva, druhej svetovej vojny, v Užhorode. Po odtrhnutí Podkarpatskej Rusi od Československa a jej začlenení do Sovietskeho zväzu sa rodičia spolu s malým Nikolajom za dramatických okolností presťahovali do Michaloviec. Z východu sa talentovaný chlapec sťahoval za štúdiami najskôr do Brna, potom do Prahy, aby sa jeho cesta vrátila späť – do Košíc.

V roku 1976 nastúpil ako učiteľ odborných predmetov na oddelení výstavníctva Strednej umelecko-priemyselnej školy v Košiciach, v roku 1988 sa stal jej riaditeľom.

Emigrácia

Skvelá kariéra. Lenže, nie pre výtvarníka trvalo zmietaného tvorivým nepokojom. V lete 1989 odišiel do Nemeckej spolkovej republiky.

Ako sám hovorí, nevedel preklenúť rozpor, že na jednej strane bol žiadaným a oceňovaným umelcom, na druhej strane odpočúvali jeho telefón…

„Ako učiteľ som potreboval informácie o tom, čo sa odohráva vo výtvarnom svete. A keď zarazili aj prísun odborných časopisov zo Západu, rozhodol som sa.“ V roku 2010, po dvadsiatich rokoch exilu, sa však opäť vrátil do Košíc, ktoré sa natrvalo stali jeho domovom.

Inšpirácie

V minulosti maliara inšpirovala holandská žánrová maľba 17. storočia, gotická tabuľová maľba, Lipská škola i ruskí autori miniatúr a ikon.

„Na starých majstroch ma fascinuje pokora, úcta k práci a vzťah k téme, ktorú spracovávali bez zbytočného chvatu. Keď niekto ovláda perfektne remeslo, a ak aj Boh dá, stane sa tvorba umením,“ povedal výtvarník na stretnutí so svojimi obdivovateľmi v Múzeu Vojtecha Löfflera.

„Jedna vec sú školy či podnetné inšpirácie, druhá vec je osobný prínos umelca. Nikolaj Feďkovič pretavil vďaka vlastnej empírii témy vychádzajúce zo zásadných otázok a problémov sveta a našej existencie. Pod jeho optickým povrchom rozoznávame metamorfózy sveta, vrstvenie životných príbehov a skúseností. Ide o presahy a prelínanie rôznych významových rovín z jeho bohatého a nevšedného života,“ napísal o fenomenálnom maliarovi výtvarný kritik a kurátor Tibor Kočík.

Živijó, majstre!