Košická knižnica ponúka na webe svoju Virtuálnu knižnicu
Verejná knižnica Jána Bocatia (VKJB) v Košiciach otvorila na svojom webe Virtuálnu knižnicu určenú všetkým, ktorí majú radi knihy, literatúru, umenie či históriu. Oslávila tak štvrtkový Svetový deň kníh a autorských práv. Informovala o tom Alena Zavocka z VKJB.
Aktuálne sú cez Virtuálnu knižnicu dostupné audio rozprávky, výber článkov z dobových košických novín či stretnutia s obľúbenými autormi prostredníctvom videozáznamov z literárnych besied, ktoré vznikli v rámci projektu 1+1.
Záujemcovia tu nájdu rozhovory so spisovateľkami Janou Pronskou, Katarínou Gillerovou, prozaikom Jánom Púčekom, cestovateľom Svetozárom Krnom, stand-up komikom Martinom Hatalom a ďalšími hosťami. Pribúdať budú aj vedomostné kvízy či nahrávky diel klasickej i súčasnej literatúry v podaní knihovníkov.
Myslia na všetky vekové kategórie
„Ani v tejto mimoriadnej situácii, keď musí byť aj naša knižnica pre verejnosť zatvorená, nezabúdame na našich čitateľov a priaznivcov. Náš kreatívny tím prichádza so stále novou ponukou aktivít dostupných cez internet, pričom myslíme na všetky vekové kategórie,“ povedala riaditeľka VKJB Soňa Jakešová. Dodala, že aj ponuka Virtuálnej knižnice sa bude rozširovať.
Ponuku pre záujemcov o literatúru s ďalšími novinkami poskytuje aj literárny portál Knihy na dosah, ktorý je projektom VKJB.
Všetky pobočky tejto knižnice, ktorá je kultúrnou organizáciou Košického samosprávneho kraja (KSK), sú pre verejnosť až do odvolania zatvorené v rámci opatrení na zamedzenie šírenia nového koronavírusu.
(TASR)
[ad][/ad]Odporúčané články
Rezidentské parkovanie sa na sídlisku KVP od 1. marca nezavedie. Poslanci mestského zastupiteľstva svojim hlasovaním vyšli v ústrety petícii 1600 obyvateľov a ďalších nespokojných občanov, ktorí spochybnili pripravenosť mestskej časti spustiť nový systém. Pre tých, ktorí si už rezidentské karty na sídlisku KVP zakúpili, pripravuje Mesto Košice možnosť vrátenia peňazí alebo posunutia začiatku platnosti karty na nový termín.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
Mnoho migrantov preskočilo alebo oboplávalo dvojitý hraničný plot vyčnievajúci do mora alebo prešli hranicou počas odlivu.
