Včely sú ohrozené, ich produkty môžu byť čoskoro luxusom

Hmyz a ďalšie zvieratá, ktoré pomáhajú opeľovať kvety sa nazývajú opeľovače. Na svete ich existuje s najväčšou pravdepodobnosťou až 200-tisíc druhov. Asi desatinu z nich tvoria rôzne druhy včiel. Medonosné patria medzi najefektívnejšie a najviac závislé od človeka.

Opeľovače sú zásadné pre produkciu asi 90 hlavných plodín, ktoré ľudia konzumujú – patria sem napríklad ovocie, jablká, hrušky, káva, mandle, avokádo, čučoriedky. Prvý problém s nedostatkom včiel medonosných teda je, že celkovo by bolo menej ovocia a zeleniny.

„Tam môže produkcia klesnúť až o 30 až 70%,“ hovorí včelár David Turčáni z občianskeho združenia Včelí kRaj.

Med, ako exotická pochúťka?

Na niektoré plodiny by ľudia bez opeľovačov mohli zabudnúť úplne, alebo by si ich nemohol dovoliť len tak hocikto. „To, čo musí byť opelené by bolo oveľa, oveľa drahšie,“ upozorňuje Turčáni. Nielen med sa tak môže stať exotickou pochúťkou. Za avokádový toast by tak mohli ľudia už o pár desaťročí platiť ako za kaviár.

Včely živia rôzne odvetvia 

Problémy včely medonosnej neohrozujú len výrobu typického včelieho produktu – medu. Menej opeľovačov v prírode znamená menej zeleniny a ovocia – a produktov, ktoré sa z nich vyrábajú, napríklad rôzne nápoje, či sajdre.

Bez včiel by polia a sady neprestali rodiť. No ich výnosnosť by klesla. O koľko, to nie je jednoduché spočítať. Nie každá plodina je od opeľovačov závislá rovnako. „Samotná včela medonosná, latinsky Apis mellifera, sa stará o opeľovanie asi 14% poľnohospodárskych plodín, väčšina ostatných opeľovačov sú najmä čmeliaky a divoké včely,“ vysvetlil pre portál Metafact.io Francisco Sánchez-Bayo, spoluautor najrozsiahlejšej štúdie o význame hmyzu pre náš ekosystém.

V reči čísel sú včely priamo zodpovedné za poľnohospodársku produkciu v objeme asi 235 až 577 biliónov amerických dolárov. To je dosť, no vo svetovom meradle zanedbateľné číslo.

Avšak „včelí pot“ živí ďalšie odvetvia – napríklad chemický, módny alebo farmaceutický priemysel. A tu už sú v hre oveľa vyššie sumy.

Netýka sa to len potravín

„Napríklad propolis (včelí tmel na báze živice, pozn. redakcie), by sme síce vedeli zbierať, tak ako ho zbiera včela zo stromov, ale bolo by to určite náročnejšie. Ten sa používa v medicíne, lebo má silný antibakteriálny a antimykotický účinok. To isté platí pre peľ, ktorý sa používa ako výživový doplnok. Potom včelí jed, protizápalový liek, napríklad na artrózu. A materskú kašičku ktorú robí iba včela – opäť sa používa do liekov a povzbudzuje imunitu. Takže ide najmä o liečivá a kozmetiku,“ vymenováva environmentalistka a včelárka Petra Ježeková z organizácie Živica.

Najväčšou hrozbou sú pesticídy

Niekoľko vedeckých štúdií poukázalo na súvis medzi záhadným miznutím včiel (syndróm, pri ktorom miznú celé úle má názov Collony Colapse Disorder) a novou generáciou poľnohospodárskych pesticídov, takzvanými neonikotinoidmi. Tie sa ukladajú v tkanivách postriekaných rastlín, odtiaľ sa dostávajú do hmyzieho organizmu, v ktorom pôsobia toxicky na centrálny nervový systém. Európska únia pred rokom zakázala vonkajšie používanie troch látok na báze neonikotinoidov.

„Kedysi boli pesticídy menej inteligentné,“ porovnáva Ježeková a vysvetľuje spôsob, akým také pesticídy zabíjajú.

„Včela prišla na postriekané pole a zahynula. Dnes sú viaceré pesticídy systémové, prenikajú do tkaniva rastlín aj do peľu. To znamená, že včela príde, sadne si na kvet, pesticíd sa na ňu nalepí a ona s ním ide do úľa, ale keďže sa zmenil jej pach, ostatné včely ju do úľa nepustia a uhynie. Iný typ pesticídov prinesú včely s peľom do úľa a tam môžu spôsobovať úhyn včelích lariev.“

Čo sa oplatí firmám? 

V júni tohto roka oznámili vývojári z Harvardskej univerzity, že uskutočnili prvý úspešný sólový let robotickej včely. 259 miligramov vážiace a len niekoľko centimetrov dlhé zariadenie má dva páry krídel, solárne panely, batérie a ovládaciu jednotku. Na to, aby zariadenie vzlietlo boli potrebné halogénové svetlá, ktoré emitovali trikrát viac energie než bežné slnečné lúče. „Let vonku je zatiaľ nemožný,“ konštatuje tím inžinierov.

„Predstavte si, koľko by ste ich museli vyrobiť, aby dokázali skutočné včely nahradiť? Koľko surovín a energie na ich výrobu by sa muselo vyťažiť?“ hovorí o plánoch s umelými včelami Ježeková.

„V Číne sú už oblasti, v ktorých ľudia opeľujú ručne, so štetcami a kupujú si peľ. Aby vedeli opeliť napríklad broskyňu. Príde im poštou balík s peľom, zoberú si štetec, vylezú na strom a opeľujú. Sú to oblasti, ktoré sú také znečistené, že tam včely jednoducho neprežijú, ani iný hmyz, nie iba včely. Ja si myslím, že je lacnejšie prírodu začať chrániť ako potom vymýšľať takéto opatrenia.“