Pri návšteve horného Zemplína sa dá prejsť po „bratrancovi“ Eiffelovky
Pri pobyte v metropole horného Zemplína, v Humennom, sa dá okrem návštevy zrekonštruovaného renesančného kaštieľa a exteriérovej expozície ľudovej architektúry prejsť i po „bratrancovi”“Eiffelovej veže. Valaškovský most cez rieku Laborec bol, rovnako ako symbol Paríža a legendárny parník Titanic, zostrojený pomocou takzvanej „horúcej“ technológie spájania nitmi.
„Plechové nosníky sa spájali nitovaním. V malých vyhniach nahrievač nahrieval nity. Žeravý nit potom veľkými kliešťami podal podávačovi. Ten strčil nit do otvoru a z druhej strany ďalší robotník veľkým, dvojkilovým kladivom s pologuľovitým otvorom v strede búchal po ňom dovtedy, kým nevyformoval hlavičku nitu a pritiahol tak vlastne plech k plechu,“ priblížili pamiatkari z Krajského pamiatkového úradu v Prešove s tým, že spôsob výroby oceľovej konštrukcie je jedným z dôvodov, prečo most v roku 2017 vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku technického charakteru.
[ad][/ad]Najstarší cestný most
Ďalším je napríklad i to, že ide o najstarší cestný most v meste i okrese a jeden z najstarších cestných mostov s oceľovou konštrukciou v Prešovskom kraji.
Valaškovský most s dĺžkou 62,4 metra, šírkou takmer šesť metrov a najvyššou časťou oblúka s výškou 3,33 metra postavili na základe projektu Maďarskej kráľovskej stavebnej kancelárie v Sátoraljaújhely počas roka 1900 obyvatelia Zemplínskej župy pod dozorom hlavného kráľovského inžiniera Hönsch Deszóa a kráľovského inžiniera Czakó Ignáca. Mená vtedajšieho hlavného župana Istvána Molnára a hlavného okresného slúžneho Miklósa Harasztyho sú dodnes zachované na pamätnej tabuli, ktorá je súčasťou mostnej konštrukcie.
[ad2][/ad2]Pokračovanie článku je na ďalšej strane.
[break][/break]Slúžil na presuny vojenskej techniky
Podľa pamiatkarov slúžil Valaškovský most pre osobnú a nákladnú dopravu a tiež pre presun ťažkej vojenskej techniky do konca 70. rokov 20. storočia. Ako dopĺňajú, keďže bolo Humenné počas vojen dôležitým transportným a zásobovacím uzlom, strategickú úlohu zohrával i Valaškovský most.
„Prvýkrát po ňom ťažká vojenská technika prešla na začiatku prvej svetovej vojny, dňa 27. novembra 1914, keď mesto Humenné obsadili vojská cárskeho Ruska,“ spresnili pamiatkari s tým, že vojsko most využívalo aj v povojnovom období, keď cezeň prechádzala technika na cvičenia do výcvikového priestoru Valaškovce.
[ad][/ad]Peším aj cyklistom
V súčasnosti slúži most už iba peším a cyklistom. Humenčania staršieho veku však Valaškovský most vnímajú aj inak, ako strategický dopravný uzol. V spomienkach viacerých z nich zaznamenaných v súbore publikácií Miznúci svet je most spájaný s „benátskymi nocami“. Počas nich sa na otvorenom priestranstve pri moste odohrávala ľudová zábava a Laborec brázdili lodičky s rozsvietenými lampášmi.
[ad2][/ad2]Foto: TASR
(TASR)
Odporúčané články
Pred Nežnou revolúciou sme na väčšinu tovarov a služieb robili dlhšie, dožívali sme sa menej rokov a výrazný rozdiel je aj v ponuke, z ktorej si môžeme vyberať. Napriek tomu prežíva mýtus, že dnes sa žije horšie než v roku 1989.
Špenát s volským okom a zemiakmi patrí medzi klasické, rýchle a výživné jedlá slovenskej kuchyne. Spojenie krémového špenátu, jemných varených zemiakov a čerstvo pripraveného volského oka vytvára jednoduchý, no mimoriadne chutný obed či večeru. Tento recept je nenáročný na prípravu, vyžaduje iba bežné suroviny a zvládnete ho pripraviť aj počas rušného dňa.
Návrat do práce po materskej či rodičovskej dovolenke pre mnohé Slovenky znamená nielen osobnú, ale aj ekonomickú výzvu. Podľa prieskumu 365.bank sa až takmer polovica žien po návrate do zamestnania ocitá na rovnakej platovej úrovni ako pred odchodom na materskú, no tretina zarába menej. Vyšší príjem po návrate uviedlo len 15 % opýtaných.
