Tajomstvo úspechu Elánu? Hrať ako o život!
Nie je na Slovensku veľa muzikantov, ktorí si môžu dovoliť postaviť sa pred vypredanú halu len s gitarou či klavírom a uviesť tisícky poslucháčov do varu. Traja páni, ktorí si zahrali vo štvrtok večer v Angels aréne, to zvládli ľavou zadnou. Predstavovať ich hádam ani netreba – Jožo Ráž, Jano Baláž a Vašo Patejdl. Alebo – to najlepšie z legendárneho Elánu.
V dobrej nálade pred netradičným akustickým koncertom sa s nami v šatni pri poháriku neodmysliteľnej írskej whisky porozprávali o tom, čo je tajomstvom ich úspechu, čo si myslia o súčasnej hudbe alebo ako relaxujú.
Hráte spolu už nejakých 50 rokov. Dá sa porovnať nálada a spôsob koncertovania vo vašich začiatkoch a teraz?
V. Patejdl: Technika sa mení, je dostupnejšia, ale základné princípy zostávajú. Ak chce byť kapela úspešná, musí mať dobré pesničky, dobre napísané, zahrané a zaspievané.
J. Ráž: Stále je to rovnaké – musíte vždy hrať ako o život, či začínate kariéru, alebo končíte. Buď hráte ako o život, alebo ste vedľa.
Zmenili sa za tie roky reakcie publika?
V. Patejdl: Vtedy nás vyháňali domovníci a dnes nám tlieskajú celé generácie (smiech). Ale nie, teraz vážne. Naše pesničky sú ich pesničky, s nimi vyrastali a vlastne ich žijú. To je na tom krásne, že sa v nich nájdu naši rovesníci aj ich vnuci a stále im majú čo povedať. Takže si myslím, že sa nezmenili reakcie, len vekové zloženie našich poslucháčov.
Pesničky Elánu sa vyznačovali bohatými harmóniami, iné silnými melódiami, či gitarovými riffmi. Dnes je to iné – často sa využívajú sample a jednoduchší nástrojový sprievod. Aký máte názor na to, že dnešné aranžmány nie sú už o tom, o čom boli vaše?
J. Ráž: Ja si myslím, že dnešná muzika je na prd, aj celé umenie, filmy, všetko ide do krízy. Je to na tých talentoch, musia dokázať skomponovať a zaranžovať nápad tak, aby z toho niečo dobré vzniklo. A ak to nedokážu, ľudia potom chodia na nás…
J. Baláž: To je problém – ľudia sa nevyvinuli tak ako technológie. Mladí využívajú technológie viac, ako je únosné. Jednoducho – keď to nevie nič poriadne zložiť, tak si niečo požičia a poskladá dokopy. Ale niektorí to nevedia ani poskladať.
Ale talenty by sa predsa mali rodiť v každej dobe…
J. Baláž: To hej, ale talent je len jedna časť úspechu, treba aj tvrdo robiť, cvičiť, skúšať a mladí sú dnes asi leniví. Chceli by byť úspešní hneď, ale to bez tvrdej roboty nejde.
Vy už máte za sebou obrovské úspechy, ako vypredanú Carnegie Hall či halu v Sidney. Na neprekonateľný koncert v Prahe na Letnej vraj prišlo 130-tisíc ľudí...
J. Ráž: (Smiech) To číslo stále akosi rastie…
V. Patejdl: A to je dôkaz, že legenda nemusí byť tak úplne pravdivá. … ale desiatky tisíc fanúšikov tam boli.
Kde beriete ešte po tých rokoch a úspechoch motiváciu a invenciu stále niečo tvoriť, komponovať, koncertovať?
J. Ráž: Ja si myslím, že človek by mal robiť, kým vládze. Ak už nevládze, nech ide na ryby. My zatiaľ ešte vládzeme.
A spomínanú invenciu beriete odkiaľ?
J. Ráž: To je z neba, len sa musíte vedieť napojiť. Všetky pesničky sú už tam. Keď sa na to neviete napojiť, tak to skončíte. Na to treba energiu – vládať sa napojiť.
V. Patejdl: Dá sa naučiť, ako pracovať s melódiou, aby ste z nej vyťažili čo najviac, ale nejaká škola, či návod na nápad neexistuje. Treba vedieť, kde tie nápady hľadať. A jedného dňa, keď ich človek nenájde, tak naozaj pôjde na tie ryby. Tam nápady nepotrebuje, len musí byť trpezlivý.
Máte ešte nejakú métu, ktorú by ste chceli dosiahnuť?
Baláž: Zatiaľ sme neboli skokan roka. Ale z prvého miesta sa už skočiť dopredu nedá (smiech). J.
Ráž: Pomohlo by prvé miesto vo svetovej hitparáde. Inak sme už všetky prvé miesta stokrát mali. Ale ja keď sa modlím k Bohu, tak si už len želám, aby mi podľa možnosti slúžilo zdravie. Nič iné.
Už nepotrvá dlho a dostanete sa k míľniku – 50 rokov. Už ste rozmýšľali o dramaturgii, alebo spôsobe výročného koncertu?
V. Patejdl: Načo sťahovať nohavice, keď brod je ešte ďaleko? Tak dopredu ešte nerozmýšľame, najprv musíme dožiť.
Ako Elán relaxuje? Jano, vy ste kedysi aj pretekali na autách.Ešte pre vás funguje volant ako relax?
J. Baláž: Už nie, to už ma prešlo…
J. Ráž.: Ja už relaxujem len doma na sedačke, v jednej ruke s pohárikom dobrej whisky, v druhej s dobrou cigarou. To je všetko, čo chcem, nič viac.
V. Patejdl: Ak je čas, tak príroda. V zime lyžovačka, v lete nejaké potápanie, člny, plávanie. Mám dosť projektov, pri ktorých veľa cestujem, tak sa snažím spojiť príjemné s užitočným. Alebo návšteva hradov, zámkov, je to inšpiratívne.
Foto: Veronika Janušková