Maratónci v drese KOŠICE:DNES

Vzácnou postavou pri vzniku Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach bol športový novinár Vojtech Bukovský. Maratónsku trať na MMM absolvovali aj mnohí žurnalisti ktorí sa z pozorovateľov zmenili na priamych aktérov – bežcov. Denník  KOŠICE:DNES mal v nedeľu na trati troch zástupcov.

Náš generálny riaditeľ Lukáš Hraňo a redaktorka Jana Katerji si vybrali polmaratón, šéf spravodajstva Roman Rokytka odbehol maratón.  

Trojica našich kolegov si užila atmosféru MMM priamo na trati
 

„Generál” o rok pod dve hodiny

„Medzinárodný maratón mieru je najväčším podujatím v našom meste, o čom svedčí aj počet účastníkov. Celé Košice žijú maratónom. Páči sa mi to množstvo energie, ktorú všetci vytváraju. Bežci sa navzájom motivujú, sú si vzorom. Niektorí chcú byť súčasťou tej úžasnej masy športovcov, ďalší chcú prekonať sami seba, iní bežia napríklad aj na pamiatku svojich kamarátov a známych. Aj v tom je jedinečnosť košického maratónu,” zdôraznil Lukáš Hraňo. Polmaratón zvládol za 2:08 h. „Som s tým spokojný, pretože prvú polovicu trate som bežal viac relaxačne ako výkonnostne. Na budúci rok však pokorím métu dvoch hodín,” prisľúbil s úsmevom. 

Janka s premiérou spokojná

Prvýkrát v živote prežila MMM ako aktívna bežkyňa naša redaktorka Jana Katerji. Tiež si vybrala polmaratón. „Rozhodla som sa skúsiť to, keďže mám rada beh. Pripravovala som sa niekoľko mesiacov, pravidelne som behala desať kilometrov, pred začiatkom maratónu som mala pätnásťkilometrové tréningy. V nedeľu som mala na trati aj pár kríz, najmä v druhej polovici, ale aj vďaka super atmosfére a povzbudzovaniu Košičanov som ich prekonala,” opisovala Janka. Chcela mať čas pod 2:30 h, napokon to bolo 2:20 h, takže s polmaratónskou premiérou bola spokojná.

Romana posledná hodina bolela

Piatykrát štartoval na MMM Roman Rokytka. „Nemal som žiadnu prípravu. Mojím cieľom bolo dobehnúť do cieľa a užiť si preteky.” Osobný rekord 3:32:04 h dosiahol v Košiciach pred tromi rokmi. „Môj čas bol teraz o trinásť minút horší 3:45:40 h, ale vedel som, že na rekord nemám natrénované. Pre mňa bolo na celom maratóne najkrajšie, že do Košíc prišla moja rodina zo Sniny i Bratislavy. Aj vďaka nim som zvládol poslednú hodinu maratónu, ktorá ma nesmierne bolela.”