Odborník OSN: Najhorší vplyv koronakrízy na chudobu ešte len nastane
Odborník na chudobu pri Organizácii Spojených národov Olivier De Schutter varoval svetových lídrov Valného zhromaždenia OSN, že najhoršie účinky pandémie nového druhu koronavírusu na chudobu ešte len nastanú.
Dodal, že vládne opatrenia na ochranu ľudí boli doposiaľ nedostatočné, informovala agentúra AP.
„Zavedené siete sociálneho zabezpečenia sú plné dier,“ uviedol Belgičan De Schutter, ktorého zvolila Rada OSN pre ľudské práva za mimoriadneho spravodajcu pre extrémnu chudobu a ľudské práva.
„Súčasné opatrenia sú v podstate krátkodobé,“ financovanie je nedostatočné a mnoho ľudí nevyhnutne skončí na dne,” pokračoval De Schutter.
[ad][/ad]Najhroší ekonomický pokles
Dodal, že ekonomický pokles, ktorý vo svete spôsobila pandémia, je najhorší od obdobia veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia.
Do chudoby podľa neho môže upadnúť ďalších 176 miliónov ľudí, pričom ako hranicu chudoby uviedol denný príjem v hodnote 2,70 eur.
Aj napriek tomu, že sa vlády zaviazali pomôcť prostredníctvom sociálnych programov, tí najchudobnejší sú z nich často vynechaní, nakoľko nemajú digitálnu gramotnosť či prístup k internetu, povedal De Schutter.
„Chudobné rodiny už využili všetky svoje rezervy a predali svoje aktíva. Najhorší vplyv tejto krízy na chudobu ešte len nastane,“ varoval.
Valné zhromaždenie OSN zasadne 15. septembra.
(TASR)
Odporúčané články
V novembri sme priniesli článok, v ktorom pedagógovia základných a stredných škôl opisujú nedostatok učiteľov v školách, kde pôsobia. Pýtali sme sa magistrátu aj KSK, ako plánujú tento vypuklý problém riešiť. Mesto v novoprijatom dokumente pomenúva ambície a procesy, ktorými chce zlepšiť školstvo vo svojej pôsobnosti. Kraj sa snaží prepájať školy s odborníkmi z praxe.
Prezident Peter Pellegrini nepodpíše zákon, ktorým sa transformuje Úrad na ochranu oznamovateľov na Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti ani po prelomení jeho veta parlamentom. Ako uviedol v zverejnenom videu, dôvody, ktoré uviedol pri vetovaní zákona trvajú aj naďalej. Zákon však v prípade prelomenia veta hlavy štátu platí aj bez jej podpisu.
Dôvera Slovákov v Európsku úniu mierne vzrástla a dosahuje 54 percent, čo je najvyššia úroveň za takmer 15 rokov. Vyplýva to z najnovšej jesennej edície národnej správy Eurobarometra za rok 2025. Za najväčšiu výzvu pre EÚ Slováci považujú ruskú agresiu na Ukrajine.
