HalmiSpace končí, niečo iné sa možno začína

Každý škrabanec v týchto priestoroch v sebe nesie nepoznaný príbeh minulosti. Vintage kráľovstvo v Halmiho dvore mnohých utvrdzuje v tom, že staré veci časom zrejú, získavajú na hodnote, sú vzácnejšie ako tie nové. Je to miesto plné kontrastov, kde sa spája všadeprítomná história mestského paláca s inovatívnou víziou a modernosťou. HalmiSpace je preto ťažké opísať slovami. Košičania tam chodia za oddychom, zábavou, poučením aj prácou. Od 1. júla to už bude iba minulosť…

O pár dní Halmi zavrie svoje brány. Možno nadlho, možno nakrátko. To dnes, žiaľ, nikto nevie. Autor tohto projektu Juraj Karlík sa totiž rozhodol, že po piatich rokoch fungovania sa potrebuje posunúť ďalej.

„Všetko, čo tomu predchádzalo, všetko, čo som v živote robil alebo zažil, ma nejakým spôsobom ovplyvnilo, a to sa potom pretavilo do zámeru, ktorý sa zhmotnil v HalmiSpace. Na začiatku som mal eventovú agentúru, organizovali sme rôzne akcie a zároveň som v tom čase prevádzkoval aj čajovňu,“ začal svoje rozprávanie J. Karlík. Ako sám hovorí, už to nebolo len o čaji. Z čajovne sa stalo akési kultúrne centrum. 

Halmi má svojho ducha

V rámci agentúry pracovali dvaja spoločníci a na prácu im stačili priestory čajovne. „Postupne sa to však ukázalo ako nevyhovujúce. Preto sme hľadali priestory, kde by sme mohli v nejakom prívetivom a kreatívnom prostredí pracovať a zároveň neplatiť kanceláriu na 24 hodín denne. A práve v tom čase som v zahraničí objavil coworking. Vnímal som, že je to niečo viac ako zdieľaný pracovný priestor či kancelária.“ Podľa autora projektu je to najmä komunita, ktorá vzájomne funguje, ľudia v nej sa vedia vzájomne posúvať či motivovať, spolupracovať na konkrétnych projektoch.

V rámci rôznych eventov, ktoré firma robila, sa jedného dňa dostali do priestorov v Halmiho dvore. Juraj v tej chvíli vedel, že je to presne to, čo potrebujú. „Tento priestor má v sebe svoje genius loci, ktoré je pre mňa príjemné, pretože to odráža kvality, ktoré mám rád. Má svojho ducha, históriu, ale dá sa to spojiť s niečím inovatívnym a kreatívnym. Už vtedy som bol presvedčený, že coworking sám o sebe fungovať nebude. Pre mňa to znamenalo, že to musí mať nejaký centrálny bod, okolo ktorého sa celé dianie bude odohrávať.“ Preto vznikla aj kaviareň. A tiež priestor, kde sa dalo vzdelávať či prezentovať rôzne kultúrne podujatia.

Čajovňa v tom čase fungovala ďalej a začali v nej aj variť. „Vegánske obedy boli veľmi úspešné a my sme nestíhali uspokojiť dopyt. Aby sme nemuseli manažovať dva priestory, jednoducho sme ich spojili. Tým pádom to nabralo veľký rozmer, ale vždy pri zachovaní tých hodnôt, ktoré sme si stanovili – špičková kvalita, poctivá práca, zážitok, rozširovanie obzorov,“ hovorí Juraj. Intenzívne komunikovali so zákazníkmi a žiadali o spätnú väzbu, ktorá by ich vedela posunúť ďalej. „V rámci prieskumov sme vtedy zistili, že 92 percent ľudí, ktorí k nám chodia na obedy, sú ‚mäsožravci‘. Chodia k nám preto, lebo je to pre nich nový obzor a hlavne je to zdravé. Aj v takej prízemnej sfére, ako je obed, sa nám podarilo zmysluplne napĺňať naše hodnoty a vízie.“

Splnená misia

Je pravda, že pri pohľade zvonku koncept HalmiSpace vyzerá veľmi dobre, ale je za tým obrovské úsilie množstva ľudí, ktorí niekedy idú až na doraz. „To, čo sa teraz deje, nevzniklo zo dňa na deň, hoci to mnohí ľudia tak vnímajú. Tých dôvodov je viac, pre ktoré som sa rozhodol tak, ako som sa rozhodol – že končím,“ hovorí Juraj. 

Hlavný dôvod podľa neho je, že sám, ako osoba, cíti potrebu vytvárať niečo nové. „Sú to výzvy v zmysle niečo nové vytvárať, prinášať ľuďom nejakú novú hodnotu. Posúvať ich hranice či perspektívu a zároveň aj niečo budovať. V tom som dobrý a viem prinášať obrovskú hodnotu. Ono to neznie veľmi skromne, ale mám štyridsať rokov a za ten čas sa mi podarilo prísť na to, kde som schopný prinášať hodnotu, ktorá má zmysel.“

Mnohým ľuďom je to ľúto, pretože tento priestor milovali. „Dá sa však na to dívať rôzne. Jeden pohľad je ten, že je to škoda, že to nebude. Druhý je zas taký, že mohlo by to tu byť a mohlo by to fungovať zmysluplnejšie, keby sa tomu venoval niekto, komu to dáva zmysel. Nuž a tretí je taký, že my sme tu za tých päť rokov niečo vytvorili. Z môjho pohľadu sme splnili určitú misiu a keby sme to ešte ďalej umelo predlžovali, tak nie je priestor na to, aby mohlo vzniknúť ešte niečo oveľa zaujímavejšie.“ 

Rázne rozhodnutie

Za posledné dva roky vznikli dva projekty, ktoré sa čiastočne stali súčasťou HalmiSpace. „Keď som vystúpil z roly exekutívneho šéfa, tak sa to začalo rúcať. Hoci bolo všetko dobre nastavené, ľudia začali robiť robotu mechanicky, začali robiť chyby a niektoré veci prestali robiť úplne. Vo finále ma to vždy prinútilo vrátiť sa do fázy, ktorá ma nenapĺňala a nemal som síl robiť nové projekty.“ Preto neboli posledné roky pre neho z dlhodobého hľadiska udržateľné. „Nájsť šikovného prevádzkara, čo asi napadne prirodzene každému, je veľký problém. Samozrejme, skúšal som to, vystriedalo sa tu viacero ľudí, ale nefungovalo to. V decembri minulého roku som sa rozhodol, že Halmi predám.“ 

O tom, že sa projekt HalmiSpace páči viacerým, svedčí aj fakt, že ľudia mu sami ponúkajú podporu. „Nezávisle za mnou prišli traja ľudia, ktorí ponúkli pomoc, a nielen finančnú. Jasne som im vtedy povedal, že to chcem predať a že ak nájdem zaujímavého nástupcu, tak sa s nimi spojím. Oni však reagovali, že to v takom prípade pre nich stráca zmysel. Ten ich záujem vo mne predsa len vzbudil nejaké pochybnosti, že možno predaj nemusí byť jediná cesta, ako vyriešiť moju situáciu. Prišli sme na zaujímavý model, ako by mohlo Halmi fungovať. Tá idea je stále živá, ale zatiaľ sa nerealizuje. Pre mňa to už aktuálne nie je.“

A čo ďalej…

„To sa ma ľudia často pýtajú a sú zvedaví. Ja však ich predstavy akosi nenapĺňam. Väčšina ľudí si myslí, a nemám im to za zlé, že mám vymyslených xy vecí. To však nie je pravda. Keď som niečo v minulosti rozvíjal, na niečom som pracoval, ale prestalo to pre mňa byť zaujímavé či atraktívne, už vo mne kvasilo a rástlo niečo iné, čo ma lákalo a nevedel som sa dočkať, kedy sa na to vrhnem. Preto som nikdy nemal problém opustiť to staré a začať niečo nové. HalmiSpace končí. Možno to bude otázka pár dní, ale som pripravený, že možno aj pár rokov, kým mi niečo zmysluplné napadne. Z mesta zatiaľ neodchádzam. Mám tu milujúcu manželku a dve dcéry a sme tu usadení. Muselo by to byť naozaj niečo zaujímavé, že zoberiem rodinu a pôjdeme preč. Ale aj to sa môže stať. Aktuálne je všetko otvorené…“