Namiesto Národného tenisového centra má v Košiciach vyrásť tréningové centrum
Namiesto Národného tenisového centra s medzinárodným významom má na Popradskej ulici v Košiciach vyrásť Národné tréningové centrum mestského a regionálneho významu bez hľadiska. Košickí mestskí poslanci na svojom rokovaní v utorok odobrili nové memorandum o spolupráci pri stavbe a prevádzkovaní daného športoviska.
Proti pôvodnej výstavbe boli desiatky ľudí žijúcich v uvedenej lokalite.
[ad][/ad]Obavy ľudí
Architektonická štúdia a výška nákladov sa zmenila po tom, ako pôvodnú verziu projektu nebolo možné zrealizovať pre novozistené regulatívy platného územného plánu mesta. Keďže sa Košice vlani vzdali organizácie Európskeho olympijského festivalu mládeže EYOF 2021, bezpredmetná zostala aj úloha využitia športoviska pre toto podujatie.
Obyvatelia sa pri avizovanej výstavbe Národného tenisového centra obávali napríklad hluku na podujatiach, prachu či dopravného zaťaženia. Pokračovanie projektu v zmenenej podobe je podmienené napríklad rešpektovaním stanoviska mestskej časti (MČ) Košice-Západ, spracovaním dopravnej či hlukovej štúdie. Nová projektová dokumentácia má byť upravená v súlade so schválenou a verejne prerokovanou overovacou štúdiou.
„Overovacia štúdia je gro, aby bol ešte otvorený priestor na ďalšie pripomienky obyvateľov,“ povedal starosta uvedenej mestskej časti Marcel Vrchota.
Z pôvodnej projektovej dokumentácie sa vypustilo hľadisko a tribúny, kapacita bola približne 5 000 divákov. Nebude tam tak možné usporiadať zápasy tenisovej reprezentácie Slovenska v Davis Cupe a Fed Cupe (Pohár Billie-Jean Kingovej) či hromadné podujatia. Okrem iného sa zastavaná plocha budov zmenšila z pôvodných 10 913 metrov štvorcových na necelých 6 700 metrov štvorcových a výška hlavného objektu tenisovej haly nebude 23 ale 12 metrov. Exteriérových ihrísk má byť napokon viac, a to osem.
[ad2][/ad2]Pokračovanie článku je na ďalšej strane.
[break][/break]Tréningové centrum bude lacnejšie
Okrem iného má na parkovanie slúžiť nie 180 ale 85 parkovacích miest. Kým mali byť investičné náklady na tenisové centrum okolo 30 miliónov eur, to tréningové bude stáť približne o polovicu menej. Deväť miliónov eur má tvoriť schválená dotácia z Ministerstva financií SR, sumou 3,06 milióna eur má prispieť Slovenský tenisový zväz (STZ) a vklad mesta Košice má predstavovať 2,94 milióna eur.
„Tenistov je na východe veľa a určite je dobré, aby mal v druhom najväčšom meste na Slovensku zázemie aj tento šport. Z tohto pohľadu je dobré, že taká stavba vyrastie. My sme však celý čas hovorili o tom, že by to malo byť v inej lokalite,“ povedal mestský poslanec Dominik Karaffa.
[ad][/ad]Časť obyvateľov podľa neho vníma zmenu projektu ako úspech, viacerí aj prispeli pripomienkami, ktoré do neho zapracovali.
„Potom je tam aj taká skupina obyvateľov, ktorá by tam v podstate chcela mať otvorenú plochu,“povedal s tým, že vzhľadom na štádium projektu, stav mestského majetku či náklady na údržbu je to neudržateľné.
Podľa STZ dodržaním nadbytočných podmienok MČ sa posunie príprava projektu približne o rok. Tvrdí, že zdržanie môže ohroziť schválené financovanie dlhodobo pripravovaného projektu, ktorý by tak nebolo možné zrealizovať. Vrchota si myslí, že zhodu nájdu, keďže je to podmienka, na ktorej MČ, resp. obyvatelia, trvajú.
[ad2][/ad2](TASR)
Odporúčané články
Tento týždeň sa v súvislosti so spustením výroby teplej obaľovanej asfaltovej zmesi začína v Košiciach s opravami výtlkov, prepadnutých častí a iných závad na cestách a chodníkoch vo vlastníctve mesta. Od pondelka sa budú zarezávať a vybúravať poškodené časti vozovky a výtlky, v stredu sa začne aj so samotným asfaltovaním.
Rezidentské parkovanie sa na sídlisku KVP od 1. marca nezavedie. Poslanci mestského zastupiteľstva svojim hlasovaním vyšli v ústrety petícii 1600 obyvateľov a ďalších nespokojných občanov, ktorí spochybnili pripravenosť mestskej časti spustiť nový systém. Pre tých, ktorí si už rezidentské karty na sídlisku KVP zakúpili, pripravuje Mesto Košice možnosť vrátenia peňazí alebo posunutia začiatku platnosti karty na nový termín.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
