Majstrovské dielo reprezentovalo hospodárske kruhy regiónu

V ostatných dvoch pokračovaniach nášho historického seriálu sme sa venovali vzniku a premenám Námestia osloboditeľov. Dnes sa zameriame na budovu takmer na opačnom konci Hlavnej ulice. Dôvod? Objekt na rohu Hlavnej a Bačíkovej ulice si nechala postaviť pred 90 rokmi Obchodná a priemyselná komora (OPK) v Košiciach, ktorá si vlani pripomenula 170. výročie svojho vzniku. 

Inštitúciu založili 14. novembra 1850 v rámci územnej pôsobnosti vtedajšieho cisársko-kráľovského miestodržiteľstva s dosahom na desať žúp – Abov, Turňa, Šariš, Spiš, Gemer, Zemplín, Ung, Bereg, Ugoča a Marmaroš. Bola to jedna z najvýznamnejších obchodných a priemyselných komôr v rakúskej ríši.

Košická OPK sa od vzniku do konca 19. storočia stala skutočným reprezentantom hospodárskych kruhov v tomto regióne, nastoľovala a riešila všetky problémy hospodárskeho života v rámci svojej pôsobnosti. K jej hlavným úlohám patrila, okrem iného, aj príprava správ o stave hospodárstva v obvode komory, ktoré podávala ministerstvu. Obsah týchto správ je cenným historickým prameňom pre hospodárske dejiny východného Slovenska.

Významným počinom bola výstava venovaná prezentácii priemyslu a jeho produktov, ktorú komora usporiadala pri príležitosti návštevy cisára Františka Jozefa I. Otvorili ju 21. júna 1857 v priestoroch vtedajšej jazdiarne, terajšej „starej“ športovej haly, v severnej časti dnešnej Moyzesovej ulice. Dobová tlač o nej referovala ako o veľkolepom podujatí, dokonca aj návštevníci svetových výstav boli jej úrovňou prekvapení. 

Po domácom úspechu začali tunajší výrobcovia aj vďaka OPK prezentovať svoje produkty aj na medzinárodných výstavách v zahraničí, odkiaľ nosili významné ocenenia. Medzi nimi bolo napríklad čierne pivo Bockbier z produkcie pivovaru Konštantína Bauernebla či paprikový likér z košickej likérky Adlera a Golda, ktorý vyvážali do Francúzska, Nemecka a Belgicka. Majitelia likérky dokonca získali titul „Rakúsko-uhorský cisársky a kráľovský dvorný dodávateľ“ a „Kráľovský dodávateľ pre srbský kráľovský dvor“. Parkety s kvetinovými vzormi Dunkelovej továrne na parkety v Košiciach získali v Paríži zlatú medailu…

Pokračovanie článku je na ďalšej strane. 

Aktivity košickej OPK sa v rokoch 1919 – 1938 prejavovali vo viacerých oblastiach. Vyjadrovala sa k novelizácii daňových zákonov, reagovala na sťažnosti obchodníkov a remeselníkov, venovala sa aj riešeniu dopravných taríf, ktoré pre excentrické položenie východného Slovenska znižovali konkurencieschopnosť tunajších tovarov na domácom ako aj zahraničnom trhu, spolupôsobila aj pri budovaní nových železničných tratí i poštátnení súkromných železníc.

Košická OPK v období I. Československej republiky uplatňovala záujmy slovenského obchodu a remesla v určitom kompromise s maďarskými podnikateľmi na východnom Slovensku a Podkarpatskej Rusi, vytvárala priestor a podmienky na jednotne sa formujúcom československom trhu. Druhá svetová vojna činnosť komory rozdelila na jej prácu v Prešove (ktorý bol súčasťou Slovenska) a v Košiciach (patrili k Maďarsku). Po obnovení ČSR sa aktivity v plnom rozsahu vrátili do Košíc. Po „Víťaznom februári“ v roku 1948 OPK v celej ČSR zrušili – košická OPK zanikla k 31. 12. 1948. K jej obnoveniu došlo až v roku 1991 – Regionálna komora v Košiciach začala pracovať od 27. 3. 1991.

Obchodná a priemyselná komora pôvodne sídlila na Hlavnej ulici č. 4 , ešte skôr na terajšej Alžbetinej ulici. Výstavbu vlastnej budovy si vynútila neustále sa rozširujúca agenda a rast počtu zamestnancov. 

Budovu OPK, ktorá sa v Košiciach nachádza na rohu dnešnej Hlavnej a Bačíkovej ulice, postavili v rokoch 1929-1930. Autorom je známy košický architekt Ľudovít Oelschläger. Výstavbu realizovala stavebná firma košického podnikateľa Huga Kaboša. V objekte boli administratívne miestnosti, knižnica, vzorkovňa tovaru, prednáškové siene pre odborné vzdelávanie obchodníkov a remeselníkov, reprezentačná sála na veľké zhromaždenia členov komory, ale aj priestory pre ďalšie aktivity. Komora v tejto budove vykonávala svoju činnosť do konca decembra 1948. Priestory postupne využívali rôzne inštitúcie – naposledy v nej sídlila pobočka Všeobecnej úverovej banky. 

Niekdajšia budova Obchodnej a priemyselnej komory v Košiciach, významný reprezentant moderny v architektúre, je majstrovským dielom. Aj preto je zapísaná v Ústrednom zozname Národných kultúrnych pamiatok.

(Ľudovít Korotnoky)