V obciach pod Ružínom vládne strach
Starostov a obyvateľov obcí pri Hornáde pod vodným dielom Ružín sužujú stále častejšie povodne. Stačí, že dlhšie prší, chystajú si gumáky, zmáhajú ich obavy. V roku 2010 pri extrémnych zrážkach voda, ktorú vypúšťali z Ružína, spôsobila obrovské škody. Naposledy sa Hornád pod vodnou nádržou vylial vlani v októbri.
Koncom minulého roka po stretnutí s generálnym riaditeľom Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) Róbertom Hokom uverejnil predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka na svojom facebookovom profile optimistickú informáciu.
„Dohodli sme sa, že otvoríme manipulačný poriadok pre vodnú stavbu Ružín. Budeme presadzovať zmenu jeho priorít tak, aby na prvom mieste bola ochrana života, zdravia a majetku,“ uviedol košický župan.
[ad][/ad]Časy sa menia…
Vodné dielo Ružín vybudovali v rokoch 1962 až 1972 ako zdroj úžitkovej vody pre Východoslovenské železiarne a ďalšie priemyselné podniky, na výrobu elektrickej energie a ochranu proti povodniam.
„Projektovali ho pred 60 rokmi, no odvtedy sa rapídne zmenili prírodné, klimatické a hydrologické podmienky. Podľa nášho názoru sa dostatočne neprihliada na potreby obyvateľov v dotknutých oblastiach,“ povedal Trnka pre KOŠICE:DNES.
Trnka považuje za chybu, že objem vypúšťanej vody je nastavený na základe prítoku do vodnej nádrže.
„My s týmto postupom, ktorý definuje manipulačný poriadok, nemôžeme súhlasiť. Voda z Ružína sa vypúšťa neskoro, až keď je nádrž naplnená. Vzhľadom na kapacitné možnosti stavby možno vypúšťať vodu len v určitom množstve, preto je potrebné začať s reguláciou skôr ako to určuje v súčasnosti stále platný manipulačný poriadok. Nedá sa riadiť len podľa aktuálneho stavu na vodnom diele, ale je potrebné prihliadať aj na predpoveď počasia a výstrahy Slovenského hydrometeorologického ústavu, čím by nádrž získala väčší priestor na zachytávanie zrážkovej vody z prítokov a k poškodzovaniu majetku a ohrozovaniu ľudí by nedochádzalo,“ zdôrazňuje Trnka.
Manipulačný poriadok sa aktualizuje podľa vyhlášky ministerstva životného prostredia každých päť rokov – naposledy ho schválil Okresný úrad Košice v roku 2017.
Rastislav Trnka: „Nie je dôležitá frekvencia otvárania manipulačného poriadku Ružína, ale jeho správne nastavenie. Sme presvedčení, že manipulačný poriadok by mal byť aktualizovaný, keď nastane taká potreba. A tá momentálne určite nastala.“
Komplex problémov
Na stretnutí zástupcov župy s vodohospodármi sa zúčastnil aj predseda komisie územného plánovania a životného prostredia Ladislav Rovinský.
„Dohodli sme sa, že vzhľadom na opakujúci sa problém otvoríme manipulačný poriadok vodného diela Ružín ešte pred lehotou skončenia jeho platnosti a zároveň aj na súčinnosti pri jeho pripomienkovaní, aktualizácii a schvaľovacom konaní.“
Aj podľa Rovinského by malo v aktualizovanom manipulačnom poriadku dôjsť k zásadnej zmene priorít. „Protipovodňové opatrenia nemôžu byť na poslednom mieste. Len včasným reagovaním na zrážkovú činnosť sa dá sploštiť povodňová vlna…“
Zároveň upozorňuje, že na znižovanie rizika záplav a vzniku škôd nestačí len zmena manipulačného poriadku: „Do ochrany sa musia viac zapojiť vlastníci lesov, poľnohospodárskej pôdy i samotné obce v povodí Hornádu. Je potrebné realizovať účinné opatrenia na zadržiavanie vody v lesnej, poľnohospodárskej a zastavanej krajine.“
Aj člen komisie životného prostredia, poslanec Michal Kravčík, ktorý sa dlhodobo venuje príčinám povodní, tvrdil, že na stretnutí so zástupcami Slovenského vodohospodárskeho podniku došlo „k zhode, že je nevyhnutné otvoriť manipulačný poriadok, pretože ten, ktorý je v súčasnosti platný, nezodpovedá realite“.
„Manipulovať s hladinovým režimom až v čase napĺňania priehrady je neskoro. Jednoducho sa nevyužíva predpoveď počasia. To sa potvrdilo aj v prípade povodene minulého roku v októbri. Päť dní pred záplavami Slovenský hydrometeorologický ústav predpovedal, že padne 60 až 100 milimetrov zrážok, v Malej Lodine padlo napokon 130 milimetrov. Ak by sa tých päť dní pred povodňou priehrada vypúšťala, významne by sa znížili povodňové stavy pod priehradou,“ tvrdí vodohospodár a environmentalista.
Ako uviedol, problém je však oveľa širší a treba ho riešiť komplexne: „Košický samosprávny kraj predloží poslancom na najbližšom zasadnutí zastupiteľstva Akčný plán Programu obnovy krajiny. Plán počíta okrem iného s vybudovaním vodozádržných zariadení, ktoré zachytia 60 miliónov metrov kubických vody. Týka sa to nielen okresu Košice okolie, ale aj okresov Spišská Nová Ves a Gelnica. Implementáciou tohto programu sa dosiahne okrem zmiernenia povodňových rizík na Hornáde aj po celé desaťročia trvajúci problém odpadov v priehrade Ružín.“
[ad2][/ad2]Pokračovanie článku je na ďalšej strane.
[break][/break]Zmeny až o dva roky
V rozpore s vyjadreniami predstaviteľov Košického samosprávneho kraja vodohospodári v súčasnosti neuvažujú o otvorení manipulačného poriadku VD Ružín.
„Košický župan na rokovaní neuviedol žiadny zákonný dôvod a nepredložil realizovateľný návrh, na základe ktorého by malo v súlade s Vyhláškou Ministerstva životného prostredia, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o náležitostiach manipulačného poriadku vodnej stavby, dôjsť v súčasnosti k zmene manipulačného poriadku,“ uviedol hovorca SVP Marián Bocák v reakcii na otázky KOŠICE:DNES.
Ako ďalej uviedol, aktuálne platný manipulačný poriadok bol rozhodnutím Okresného úradu Košice schválený v decembri 2017 a jeho revíziu je správca vodnej stavby v súlade so spomínanou vyhláškou povinný vykonať do piatich rokov. „Správca vodnej stavby previerky manipulačného poriadku a jeho aktualizáciu, prípadne zmenu, vykoná v legislatívou stanovených termínoch,“ vysvetlil Bocák.
Dodal, že Okresný úrad Košice na základe žiadosti správcu vodnej stavby zvolá s cieľom aktualizácie manipulačného poriadku vodoprávne konanie, na ktorom môže zohľadniť relevantné a realizovateľné návrhy jednotlivých účastníkov konania, teda aj KSK, ak uzná, že bude účastníkom konania.
[ad][/ad]SVD: Predpovede sú nepresné
Extrémne povodne v roku 2010 poukázali na potrebu flexibilnejšie pristupovať k zmenám manipulačného poriadku na VD Ružín. Vyplýva to z analýzy verejne dostupnej na internete, ktorej autormi sú pracovníci košickej pobočky SVP. Ako sa táto skutočnosť prejavila v praxi?
„Po povodni v roku 2010 sa s cieľom zlepšenia retenčného účinku nádrže vymedzila v rámci zásobného priestoru tzv. tlmiaca zóna. Táto zmena bola zapracovaná už do manipulačného poriadku schváleného v roku 2012,“ zdôraznil hovorca.
Môže zmena regulácie vypúšťania vody z nádrže na základe predpovede počasia alebo výstrahy hydrológov na nebezpečné povodne zabrániť, resp. znížiť rozsah škôd?
Výstrahy ani dlhodobé predpovede nie sú podľa Bocáka pre manipulácie rozhodujúce: „V reálnom čase sa v priebehu dňa niekoľkokrát významne menia a sú závislé na náhodne sa meniacich veličinách zrážkovo-odtokového modelu, avšak pri rozhodovaní o manipulácii sú primerane zohľadňované.“
Ani ministerstvo životného prostredia, ktoré je nadriadeným orgánom Slovenského vodohospodárskeho podniku, nevidí dôvod na urýchlenú zmenu manipulačného poriadku Ružína.
„Možnosť zachytenia, resp. sploštenia povodňovej vlny vyplýva z rozdelenia priestoru nádrže, kde je retenčný priestor (t. j. objem určený na transformáciu povodňovej vlny) 3,498 mil. metrov kubických. Pri aktualizácii manipulačného poriadku v r. 2012 bolo z prevádzkového priestoru vyčlenených ďalších 3,307 mil. metrov kubických ako tzv. tlmiaca zóna. Ďalším obmedzujúcim faktorom je maximálne povolená rýchlosť napúšťania a vypúšťania nádrže, ktorá je obmedzená na jeden meter za 24 hodín. Jeden meter je zároveň hĺbka retenčného priestoru, čiže celý retenčný priestor je možné naplniť, resp. vyprázdniť v priebehu minimálne 24 hodín,“ odpovedali na naše otázky z komunikačného odboru ministerstva.
Neružová budúcnosť
Podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) vplyv na počet a intenzitu povodní majú klimatické zmeny. Predpokladá sa, že v budúcnosti sa bude vyskytovať menej regionálnych, ale viac prívalových povodní.
„Momentálne v povodí rieky Hornád v ročnej sume atmosférických zrážok nie sú pozorované významné zmeny, ale mení sa ich distribúcia – dlhšie obdobie sucha striedajú intenzívnejšie zrážky. Prívalové a intenzívne dlhotrvajúce zrážky budú pravdepodobne častejšie a intenzívnejšie (o približne 7-14 % na každý 1 °C oteplenia),“ uvádza vo svojom vyjadrení SHMÚ.
Nemal by SVP viac zohľadňovať predpovede počasia a výstrahy pred povodňami, pružnejšie upravovať režim vypúšťania vody z nádrží, a tým aj znižovať riziko povodní?
Ako sa uvádza vo vyjadrení SHMÚ, ústav neustále rozvíja hydroprognóznu službu a výstupy z nej sú k dispozícii SVP a ostatným orgánom ochrany pred povodňami. „Kým ešte v r. 2015 sme vydávali termínovanú predpoveď s 24 hodinovým predstihom pre jednu stanicu (Streda nad Bodrogom), v súčasnosti vydávame predpoveď pre 24 staníc s predstihom 48 hodín v hodinovom kroku. “
Predpoveď zrážok je podľa pracovníkov SHMÚ „najťažšie predpovedateľný meteorologický prvok“, s ktorým sa boria meteorológovia na celom svete.
„Meteorologické a hydrologické výstrahy sú podporné informácie o tom, že v povodí, v okrese, v obci môže vzniknúť nepriaznivá situácia, ktorá môže spôsobiť škody alebo obmedziť ľudské aktivity. V prípade zohľadnenia tejto informácie pri manipulácii vodného diela by malo byť zrejmé, že s určitou mierou neistoty výstraha nemusí byť naplnená,“ píšu pracovníci SHMÚ.
Podľa Smernice EÚ o povodniach sa za nezmenených podmienok protipovodňových opatrení odhaduje, že výška škôd v celej únii v dôsledku záplav spôsobených kombináciou zmeny klímy a hospodárskych zmien stúpne zo 7 mld. EUR ročne v kontrolnom období 1981 – 2010 na 46 mld. EUR ročne do 50. rokov 21. storočia a 98 mld. EUR ročne do 80. rokov 21. storočia.
„Z vývoja v posledných rokoch vyplýva, že bol zaznamenaný vyše dvojnásobok prívalových povodní stredného až veľkého rozsahu než na konci 80. rokov 20. storočia,“ uvádza dokument.
Vodné dielo Ružín bolo projektované na celkový objem 59 miliónov metrov kubických vody. V súčasnosti je podľa hovorcu Slovenského vodohospodárskeho podniku o 16 percent menší. Zmenšenie obsahu spôsobujú usadeniny na jeho dne z erózie v povodí Hnilca a Hornádu.
„Posledné meranie v roku 2013, ktoré sa opakuje v desaťročných intervaloch, ukázalo, že v nádrži je akumulovaných viac ako 10 miliónov metrov kubických nánosov, teda približne 2 milióny plne naložených nákladných áut s nosnosťou 10 ton,“ ilustroval stav na Ružíne hovorca SVP Marián Bocák.
Podľa SVP v sedimente namerali zvýšený obsah niektorých kovov, ktoré znemožňujú aplikovať ho na nekontaminovanú poľnohospodársku pôdu.
„Táto problematika je aj jednou z dôležitých tém, ktoré riešia expertné skupiny v rámci prác na Koncepcii vodnej politiky na najbližších 10 rokov, s výhľadom do roku 2050. Koncepcia, ktorú pripravuje ministerstvo, by mala byť schválená v druhej polovici tohto roka,“ vysvetľuje ministerstvo životného prostredia.
Pokračovanie článku je na ďalšej strane.
[break][/break]Starostovia sú v strehu
V bezprostrednej blízkosti Hornádu od hrádze Ružína nad Malou Lodinou po štátnu hranicu s Maďarskom leží 15 obcí ohrozených povodňami. Starostovia sú v čase dažďov neustále v strehu.
„Zaujímala som sa nielen o manipulačný, ale aj o prevádzkový poriadok Ružína. Mali by sa tým vážne zaoberať nadriadené orgány správcu nádrže,“ vysvetľuje starostka Malej Lodiny Adriána Fečková. Vo funkcii je 30 rokov. „Zažila som tu už nejednu záplavu. Myslím si, že kľúčová je prevencia. Vodná nádrž by sa mala čistiť od usadenín, ktoré ju zanášajú. Aj keď sú sedimenty kontaminované, to neznamená, že s tým netreba nič robiť… Nám veľmi pomohli prehrádzky, ktoré zachytávali vodu z kopcov. Nedám na to dopustiť. Odvtedy nemáme problém. Malo by sa to robiť na celom povodí…“
[ad][/ad]Starostom Kostolian nad Hornádom je Anton Medvec: „Nie je to len o Ružíne, ale o celkovom vývoji klímy, ktorý si vyžaduje komplexný manažment protipovodňových opatrení v širšom území. Je potrebné pristupovať k intenzívnejšiemu riešeniu vodozádržných opatrení na všetkých úrovniach štátnej správy i samosprávy. Problém sú právne, administratívne, finančné a byrokratické prekážky…“
Obec Čaňa zažila katastrofálnu povodeň v roku 2010. Po tejto skúsenosti samospráva spracovala projekt protipovodňových opatrení. „Požiadali sme štát o finančné krytie, nedostali sme nič. A tak sme začali postupne budovať hrádze a betónové protipovodňové múry z vlastných zdrojov. Naša snaha bola zúročená počas minuloročných záplav, kedy nedošlo k vzniku žiadnych škôd na majetku,“ hovorí starosta Michal Rečka. Od manažmentu vodného diela Ružín očakáva väčšiu zodpovednosť a predvídavosť, aby sa regulácia hladiny nádrže nerobila na poslednú chvíľu. „Tým by nedochádzalo k povodniam na dolnom toku Hornádu.“
Starosta Veľkej Lodiny Ján Lukáč vidí okrem Ružína problém najmä v starostlivosti o tok rieky a jej okolie. „Koryto Hornádu je zanesené naplaveninami, o brehy sa nikto nestará – staré stromy, ktoré pri povodni padnú, bránia odtoku vody. Bolo by ich treba vypíliť a zasadiť nové…“
Starosta Sokoľa Ľuboš Šuca považuje za hlavnú príčinu záplav masívnu ťažbu dreva v povodí Hornádu: „Je prirodzené, že holiny nezadržia toľko vody ako zdravé lesy. Príroda nám vracia len to, čo jej dávame…“
[ad2][/ad2]Odporúčané články
Už druhý rok pokračuje kreatívna obnova lavičiek v historickom parku UNLP v Košiciach. Ide o príklad dobrovoľníctva, ktoré môže inšpirovať aj iné komunity či školy.
V katastri obce Roštár, patriacej do Košického kraja v okrese Rožňava, bol zaznamenaný pohyb medveďa. Informácia bola zverejnená na sociálnej sieti, a to prostredníctvom videa, ktoré zachytáva medveďa na ceste.
Tento víkend sa v Košiciach dokončí oprava mosta cez rieku Hornád na Hlinkovej ulici.