Dotyky Košíc s morom

Idete za morom na dovolenku do Chorvátska, Grécka, Španielska či Talianska? Skôr ako sa vydáte na cestu, skúste si prečítať zopár nasledujúcich riadkov.

Košice to nie je len názov nášho mesta, ale aj jedného v Čechách, v Poľsku. A dokonca ešte aj názov jednej nemalej lode.

Loď Košice mala tú česť ocitnúť sa aj na známkach.

Košice na mori

Námorná nákladná loď Košice I sa plavila moriami a oceánmi pod vlajkou Československej námornej plavby v rokoch 1963-1986.  V rámci vtedajšej československej flotily išlo o jej najväčšie plavidlo. Len jeho dĺžka bola vyše 181 metrov. Odviezlo jedným šupom takmer  27 ton materiálu a ako bonus aj 38 živých členov posádky.

Po 23 rokoch prevádzky našu loď so sympatickým menom Košice Československá námorná plavba predala do Japonska, kde ju zošrotovali. Okrem iného, tam ju aj postavili. Ale už o tri roky, v roku 1989, Československo kúpilo loď, ktorú pomenovali Košice II.

Názvom lode podľa samého seba sa veru nemôže pochváliť každé mesto Československa. Po oceánoch síce plávala aj Praha, Bratislava či Ostrava v lodnej podobe, ale napríklad loď Brno nie, hoc je väčšie než Košice.

Už len rozmýšľam, ako toto meno museli kolomiť, pardón komoliť, cudzí námorníci. Koščice? Kočice? Košiče?…

No okrem lode majú Košice s morom spoločného omnoho viac. Veď z nášho mesta pochádza prvá ženská námorná kapitánka na veľkej výletnej lodi pre až 6000 pasažierov Júlia Kravecová, teraz už s priezviskom Lorencovič.

A v Košiciach pôsobí aj námorný kapitán jachty, ktorú mal už za socializmu, vysokoškolský pedagóg telesnej výchovy, profesor  Tomáš Stejskal.

Idete za morom na dovolenku do Chorvátska, Grécka, Španielska či Talianska? Skôr ako sa vydáte na cestu, skúste si prečítať zopár nasledujúcich riadkov.

Vlny v Košiciach od holandského autora Lona Pennocka.

More v Košiciach

Napokon máme predsa len aj more v meste. Od roku 1967 Východoslovenské železiarne každoročne pozývali do Košíc troch svetoznámych umelcov a dvoch z Československa. V roku 1970 sa tak sem dostal vtedy 24-ročný Lon Pennock (1945).  Tento bradatý Holanďan patril k najmladším účastníkom onoho ročníka, ba aj celkovo všetkých sympózií v kove. (Konalo sa 6  ročníkov, ak rátame aj nultý.)

Porozhliadol sa a onedlho mu ako Holanďanovi z pobrežného mesta Haag bolo jasné, čo nám chýba. More. Tak nám ho vytvoril a zanechal v Šaci. Pozostáva síce len z piatich vĺn, ale ich nízky počet nemožno reklamovať, keďže  Pennock je minimalista.

A čím viac sú jeho Vlny abstraktné, o to viac môžu rozvlniť našu predstavivosť.

Foto 1: Archív Jl

Foto 2: Štefan Čaplovič