Bez nakupovania kozmetiky by sa zbláznila

Ak by sa Košičanka Saskia Cakoci nevenovala bikiny fi tnes, dnes by zrejme pracovala ako vizážistka. Jej vzorom a súčasne prvou fi lmovou láskou bol Arnold Schwarzenegger. Najradšej sa vracia do Thajska – kvôli jedlu, masážam, ale aj preto, že tam sa jej upravil spánok. Do zúrivosti ju privádzajú ostré zvuky, búchanie, pri vŕtaní sa sťahuje inam. Nemá orientačný zmysel, stratí sa aj vo vlastnom byte.

Čím by ste sa živili, keby ste neboli športovkyňa?

Je pravda, že ako fi tneska som sa dostala nedávno k žurnalistike a k rozhovorom. Ale ak by som nerobila tento šport, iste by som k tomu nepričuchla. Skôr si myslím, že by som sa pohybovala v oblasti estetiky, ženskej krásy. Pracovala by som ako vizážistka, venovala by som sa fotografovaniu.

Stredozemné more v Andalúzii bolo chladnejšie, ale Saskia si ho vyskúšala.

Kto bol vaším športovým vzorom?

Už ako dieťa ma zaujal Arnold Schwarzenegger vo fi lme Barbar Conan, on bol moja prvá fi lmová láska. Vtedy som ani nevedela, že je to bývalý kulturista. Je to človek, ktorý inšpiroval nielen každého kulturistu, ale aj fi tnesku. Tento šport posunul svojho času do celkom inej dimenzie, neskutočne pomohol jeho spopularizovaniu.

Na čo najviac utrácate?

Na kozmetiku. Každý mesiac si niečo kúpim, asi by som sa zbláznila, keby som si nemohla doplniť výbavu. Súvisí to aj so súťažením, ale ja rada skúšam nové veci. Dekoratívna kozmetika je skrátka moja.

Pamätáte si na vašu prvú lásku?

Áno. Mala som päť rokov, on tiež. Volal sa Tomáško a ofi ciálne sme spolu chodili. Dohodli sme sa, že sme frajer a frajerka. On bol blondiačik ostrihaný na hríbika s modrými očami. Boli sme dokonalý blonďavý, modrooký pár.

Aké je vaše najobľúbenejšie jedlo a nápoj?

Jedlo, ktoré vždy najviac zaboduje, je mamina sviečková na smotane. Nápoj – Cola Zero. Nie je najzdravší, ale fitnesky ho pijú. V diéte sladké nemôžeme, toto je taká náhrada. Nepreháňam to, maximálne jedna fľaša na deň, samozrejme nie dvojlitrová, ale tá najmenšia.

Navštívili ste veľa krajín. Na ktorú najradšej spomínate a kam by ste sa už nikdy nechceli vrátiť?

Najradšej spomínam na Thajsko, isto sa tam budem pravidelne vracať. Veľa ľudí hovorí, že je špinavé, čo síce je pravda, ale mne sa páči tamojší životný štýl. Ulica – to je reštaurácia a masáž. Oddychujete, dobre papáte a necháte sa masírovať, to sa mi ráta. Mala som problémy so spánkom a tam sa mi upravil. Určite sa do Thajska v najbližšej dobe vyberiem zase. Žiadne miesto ma zatiaľ neodradilo natoľko, aby som sa tam už nikdy nevrátila. Ak mi niečo prekážalo, tak to bolo chladné počasie a zvlášť vietor, takže na Aljašku by som ani nešla. Toho vetra máme v Košiciach počas roka dosť, no musím sa s tým zmieriť, veď tu žijem.

Ako znie vaša prezývka a prečo ste ju dostali?

Jedinú prezývku, ktorú som kedy mala, mi dal brat. Dodnes ma volá Krpec. Asi nemusím vysvetľovať prečo, bolo som od neho nižšia, mladšia, pre neho som i dnes Krpec.

Saskia Cakoci a reprezentačná trénerka Natália Lenártová.

Ako si najlepšie oddýchnete?

Fitnesky niekedy tvrdia, že dobrý relax je tréning, no ja s tým nesúhlasím, veď tréning bolí. Po kvalitnom tréningu som vyčerpaná. Kedysi som rada relaxovala doma, v tichu, pri televízore. Dnes je to iné, chcem byť vo voľných chvíľach s dobrými priateľmi a je úplne jedno kam sa vyberieme.

Čo vás vie priviesť do zúrivosti?

Búchanie a ostré zvuky. Hrala som na klavír, mám dobrý sluch, nedokážem byť niekde, kde sa dlhšie vŕta. Vtedy mám tendenciu sa zbaliť a sťahovať. Samozrejme, že ma vie nahnevať veľa vecí, ale toto vedie.

V čom vynikáte a v čom ste absolútne neschopná?

Vynikám v sebadisciplíne, viem byť na seba tvrdá. Ak robíte tento šport, musíte to mať v sebe. No a moje mínus je orientačný zmysel. Ja ho proste nemám, stratím sa pomaličky aj vo vlastnom byte. Nedokážem si zapamätať cestu. Ak ma vysadíte v cudzom prostredí, na sto percent sa ma zbavíte, cestu späť nenájdem.

Čo by ste na sebe zmenili a s akým zlozvykom bojujete?

Keďže sa pohybujem v oblasti, v ktorej sa kladie veľký dôraz na estetiku tela, tých vecí je viac. Čo sa povahy týka, rada by som bola menej výbušná. Som taká odmalička. Reagujem až príliš spontánne, občas by som mala rátať do tridsať a možno aj do sto…

Kto je váš najobľúbenejší umelec?

Je to môj už zosnulý starý otec, akademický maliar Július Bukovinský. Nemala som už bohužiaľ možnosť ho spoznať, ale jeho obrazy poznám naspamäť. Dedkova tvorba mi prirástla k srdcu, od detstva som doma videla na stenách jeho diela.

Ktorý úspech vašej kariéry si najviac ceníte a na ktorý okamih by ste najradšej zabudli?

Cením si každý úspech, mňa každý úspech dojíma. Niekto si povie, že vyhrať majstrovstvá Slovenska a majstrovstvá Európy je veľký rozdiel. Pre mňa bol ten pocit rovnaký. Zabudnúť nechcem na nič, pretože práve neúspechy a negatívne skúsenosti ma vyformovali a naučili najviac. Bez nich by som nikdy žiaden úspech nedosiahla.

Foto: Jozef Adlt, archív nl